Vedci skúmali záhadnú DNA starú 122 000 rokov. To, čo odhalili, prepisuje dejiny ľudstva

Väčšina dnešných ľudí mimo Afriky nosí vo svojom genóme stopy neandertálskej DNA. Dlhé roky sa predpokladalo, že k miešaniu medzi Homo sapiens a neandertálcov dochádzalo najmä z dôvodov prežitia, migrácie alebo evolučnej výhody. Nová štúdia však prichádza s odlišnou interpretáciou.

Výskum publikovaný vo vedeckom časopise Nature analyzoval genómy troch ženských neandertálok so stopami ľudskej prímesi.

Vedci sa tentoraz nezamerali na moderných ľudí, ale na samotné neandertálske vzorky staré približne 122 000 rokov. Práve tento opačný prístup umožnil presnejšie pochopiť, ako sa ľudská DNA dostala do ich populácie.

Nosíš v sebe neandertálca?

Tím porovnal získané údaje s genómami moderných Afričanov, ktorí majú minimálnu alebo žiadnu neandertálsku prímes. Analýza odhalila takzvané genetické „púšte“, teda rozsiahle oblasti genómu bez ľudskej DNA, s výnimkou konkrétnej časti. Tento vzorec podľa autorov nepodporuje teóriu, že by miešanie prinášalo výraznú evolučnú výhodu alebo nevýhodu. Ak by išlo o silnú selekciu, rozloženie genetických stôp by vyzeralo inak.

Zistenia naznačujú výraznú pohlavnú asymetriu. V priebehu viacerých generácií sa častejšie spájali ženské populácie Homo sapiens s mužskými neandertálcami, pričom opačný smer bol menej bežný. Podľa populačnej genetičky Sohini Ramachandran z Brown University zohral práve tento pohlavný bias významnú úlohu v interakciách medzi oboma skupinami.

Autori štúdie upozorňujú, že staršie genetické výskumy pristupovali k dávnym populáciám príliš mechanicky. Predstava, že sa skupiny jednoducho stretli a náhodne rozmnožili, je podľa nich zjednodušená. Ako uviedol evolučný genetik Alexander Platt z University of Pennsylvania, išlo o ľudí so sociálnym správaním a preferenciami. Inými slovami, robili rozhodnutia.

Gemini

História nebola taká, ako sme si mysleli

Otázka, prečo dochádzalo častejšie k spojeniu ženských Homo sapiens s mužskými neandertálcami, zostáva otvorená. Môže ísť o kombináciu dostupnosti partnerov, sociálnej dynamiky alebo kultúrnych faktorov. Vedci zatiaľ nemajú jednoznačnú odpoveď a sami pripúšťajú, že ide o oblasť, kde možno iba špekulovať.

Dôležité je, že výsledky neukazujú na to, že by neandertálska DNA pretrvala v našom genóme kvôli selekčnej výhode. Skôr naznačujú, že genetická stopa, ktorú dnes mnohí z nás nesú, je dôsledkom konkrétnych sociálnych a sexuálnych interakcií medzi dvoma blízkymi ľudskými druhmi.

Výskumníci pracovali s obmedzeným množstvom neandertálskej DNA, takže budúce nálezy môžu obraz ešte spresniť. Už teraz však štúdia ukazuje, že genetika dokáže priniesť nový pohľad na dávne vzťahy a že dejiny ľudstva neformovali iba migrácie a boj o prežitie, ale aj individuálne voľby.

Čítajte viac z kategórie: Novinky