Napriek desaťročiam výskumu a niekoľkým sondám, ktorým sa podarilo pristáť priamo na jeho povrchu, je Mars stále plný prekvapení, ktoré vedci v minulosti ani len nepredpovedali. Jedným z nich je aj najnovší objav obrovských štruktúr nachádzajúcich sa pod jeho povrchom, ktoré sa podarilo odhaliť pomocou metódy známej ako gravitačné mapovanie. Výsledky tohto procesu zverejnili vedci na tohtoročnom Europlanetárnom vedeckom kongrese konajúcom sa v Berlíne.

Nie je až tak mŕtvy

Nový objav môže byť ďalším z dôkazov, že Mars nie je z geologického hľadiska až tak mŕtvy, ako sa predpokladalo. Naznačujú to aj otrasy, ktoré sa na planéte podarilo namerať pomocou sondy InSight, avšak novoobjavené štruktúry pod povrchom nie sú o nič menej zaujímavé. Práve naopak, tieto štruktúry sú oveľa hustejšie ako ich okolie a podľa odborníkov zatiaľ nie je jasné čo sú vlastne zač.

Oproti okoliu majú byť štruktúry hustejšie o 300 až 400 kg na m³ hustejšie, pričom za ich vznikom môže stáť vulkanická aktivita či zrážky s asteroidmi, s ktorými má Mars bohatú históriu. Okolo severného pólu tejto planéty vedci identifikovali okolo 20 týchto štruktúr s rôznymi veľkosťami a na povrchu po nich nie sú žiadne stopy, kvôli čomu ich prítomnosť nikto nepredpokladal.

Podľa autorov novej štúdie tento objav zásadne posúva vpred aj chápanie gigantickej sopky Olympus Mons, ktorá je zároveň najvyšším pohorím v celej slnečnej sústave. Ako ďalej dodáva Futurism, vo vnútri Marsu zrejme naďalej prebieha aktívny pohyb a i keď nemusí byť planéta tak geologicky aktívna ako Zem. Jednou z možností je, že sa pod povrchom nachádza obrovský magmatický kotol s priemerom cez 1 500 km, ktorý pomaly stúpa k povrchu.

Aktívny, stále však bez života

Mars má veľmi riedku atmosféru a s geologickou aktivitou nemusí byť táto planéta tak mŕtva, ako sa na prvý pohľad zdá. Podarilo sa navyše potvrdiť prítomnosť vody, avšak napriek tomu doteraz žiadna sonda ani analýza nenašla život či aspoň stopy po jeho existencii. Vedci sa ale nevzdávajú a na Mars chcú posielať ďalšie sondy.

Veľkým skokom vpred môže byť dopravenie prvých vzoriek z tejto planéty na Zem, o čo sa usiluje ako Čína, tak aj Spojené štáty. Plán NASA je dlhodobý a tak skoro sa ho nedočkáme, kým Čína chce vyslať misiu na získanie vzoriek k Marsu už v roku 2028. Americká spoločnosť SpaceX, resp. jej riaditeľ Elon Musk medzitým oznámil, že v roku 2026 môže k Marsu odštartovať hneď niekoľko gigantických rakiet Starship. Tie môžu potenciálne predbehnúť Čínu a dopraviť vzorky na Zem ešte skôr.