Čínska sonda posiela z povrchu Mesiaca ďalšie skvelé správy, tentoraz sa jej podarilo dosiahnuť svetový míľnik. Podarilo sa jej totiž nájsť vodu, čo sa priamo na Mesiaci doteraz nepodarilo, informuje South China Morning Post.

Historické prvenstvo

Lunárna sonda Čchang-e 5, ktorá pristála na sypkom povrchu Mesiaca ešte 23. novembra 2020, dokázala ako prvá v histórii detegovať stopy vody pod mesačným povrchom. Vedecký tím našiel tieto stopy v spektrálnych dátach lunárneho povrchu a svoje poznatky zverejnili v novej štúdii.

V nej zároveň vysvetľujú, že jej množstvo predpokladajú na 120 ppm (častí na milión) a v regolite (lunárnej zemine) sa nachádza nielen v podobe klasického H₂O, ale tiež ako hydroxyl (OH), vysvetľuje SciTechDaily.

CNSA

Podľa pozorovaní a meraní, ktoré už v minulosti vykonali sondy na orbite Mesiaca, si je veda prítomnosti vody na jeho povrchu vedomá už dlhšiu dobu a dokonca sa nachádza aj na miestach, kde sme ju pôvodne vôbec neočakávali. Vôbec po prvý raz ju však objavila sonda, ktorá sa nachádza priamo na mieste diania.

Vznikla vďaka Slnku

Tím pripomína, že voda v tejto forme na Mesiaci vznikla vďaka implantácii slnečným vetrom. Jedná sa o proces, v rámci ktorého vloží slnečný vietor do povrchových vrstiev lunárnej zeminy kladne nabité atómy vodíka. Tie sa v zrnách rozširujú a môžu interagovať s inými atómami, ako je napríklad kyslík, vďaka čomu vzniká hydroxyl, vysvetľuje tím vedcov pod vedením O. J. Tuckera.

Voda na Mesiaci je pre ľudstvo kľúčová, keďže všetky veľké krajiny s pokrokovými vesmírnymi programami plánujú kolonizáciu tejto prirodzenej družice Zeme. Ako sa však začína ukazovať, práve Čína, ktorá v poslednej dobe vo vesmíre intenzívne napreduje, môže predbehnúť medzinárodný program Artemis pod vedením USA a dostať ľudí na Mesiac skôr, informuje Insider.

CNSA

Vodu dokážeme z regolitu extrahovať a použiť ju nielen na pitie či na výrobu kyslíka pre astronautov, ale tiež na produkciu paliva priamo na Mesiaci. Ak sa totiž čosi také podarí, zásadne narastie množstvo nákladu, ktoré môžu rakety dopravovať, keďže so sebou nemusia brať zo Zeme nadbytok paliva.

Výnimočná sonda

Plánovaná životnosť sondy Čchang-e 5 bola len necelých 23 dní. V skutočnosti ich ale ubehlo už vyše 400 a zdá sa, že ešte nejakú dobu vydrží. Má na konte niekoľko dôležitých meraní a len nedávno spravila Čína rozruch s inou svojou sondou, Yutu-2, keď na Zem poslala fotografiu čohosi, čo sa podobalo na dom alebo chatrč.

Vizualizácia astronautov na Mesiaci počas misie Artemis. Zdroj: NASA

Ako sa nakoniec ukázalo, predpoklady odborníkov sa potvrdili a išlo len o skalu na horizonte v kombinácii s nízkou kvalitou fotografie, píše The New York Times. Čína má už dnes v pláne niekoľko ďalších podobných sond a jej astronauti (taikonauti) majú pristáť na Lune ešte do roku 2030, informuje Space News.