1900-ročný nález, ktorý môže zabíjať. V hrobe na Ukrajine našli toxickú látku

Staroveké hroby sú často spojené s cennými artefaktmi, no v niektorých prípadoch aj s potenciálnym nebezpečenstvom, najmä v kontexte egyptských nálezov. Najnovší objav však ukazuje, že podobné fenomény sa mohli objaviť aj v Európe.

Na pohrebisku na Ukrajine totiž archeológovia identifikovali toxický cinabar v hrobe, minerál obsahujúci ortuť. Dôvod jeho použitia zatiaľ nie je jasný. Na objav upozornil portál Live Science.

Látka, ktorá môže zabíjať

Objav pochádza z lokality Červonyj Majak na juhu Ukrajiny, z obdobia približne prvého až druhého storočia nášho letopočtu, teda z čias neskorej skýtskej kultúry.  Táto civilizácia obývala rozsiahle územia Eurázie od približne ôsmeho storočia pred naším letopočtom až po tretie storočie nášho letopočtu.

V centre pozornosti sa ocitol jeden konkrétny hrob, ktorý obsahoval pozostatky dvoch žien. Staršia mala v čase smrti približne tridsaťpäť až štyridsaťpäť rokov. Druhá žena bola pochovaná neskôr a mala približne osemnásť až dvadsať rokov.

Práve v tomto hrobe vedci objavili výrazne červené hrudky, ktoré po detailnej analýze identifikovali ako cinabar. Ide o minerál známy aj pod názvom vermilion, ktorý sa v minulosti používal ako pigment.

Cinabar je chemicky sulfíd ortuti, čo znamená, že obsahuje ortuť, jeden z najtoxickejších prvkov pre ľudský organizmus. Pri určitých podmienkach môže uvoľňovať nebezpečné látky, ktoré sa hromadia v tele a spôsobujú vážne zdravotné problémy.

Wikimedia Commons / USGS

Dlhodobé vystavenie ortuti môže viesť k poškodeniu nervového systému, problémom s dýchaním a v extrémnych prípadoch aj k smrti. Zaujímavé však je, že staroveké kultúry pravdepodobne nepoznali tieto riziká. Napriek tomu sa cinabar používal už tisíce rokov. Slúžil ako farbivo na telo, pri výzdobe jaskýň alebo v rituálnych praktikách.

Symbolika života alebo praktická funkcia

Vedci dnes diskutujú o tom, prečo sa cinabar nachádzal práve v tomto hrobe. Jednou z teórií je jeho symbolický význam. Červená farba mohla predstavovať život, krv alebo znovuzrodenie.

Existuje však aj praktickejšie vysvetlenie. Skýtske hrobky sa často používali opakovane počas dlhého obdobia. Jedna krypta mohla slúžiť aj niekoľko desaťročí a obsahovať viacero pochovaných tiel.

Cinabar by v takom prípade mohol pomáhať spomaľovať rozklad tiel, keďže jeho chemické vlastnosti môžu obmedzovať rast mikroorganizmov.

Zaujímavým zistením je, že cinabar sa našiel len v troch zo 177 hrobov na tejto lokalite. Všetky tieto hroby pritom patrili ženám. To naznačuje, že látka mohla súvisieť aj s kozmetikou alebo spoločenským postavením.

Archeológovia zároveň upozorňujú, že podobné nálezy mohli byť v minulosti prehliadané. V starších výskumoch sa často uvádzalo len označenie červený pigment bez detailnej chemickej analýzy.

To znamená, že používanie cinabaru mohlo byť rozšírenejšie, než sa dnes zdá. Objav toxického minerálu v hrobe naznačuje, že staroveké civilizácie pracovali s látkami, ktorých vlastnosti nemuseli úplne chápať, alebo ich využívali spôsobom, ktorý dnes ešte nevieme presne vysvetliť.

Zároveň ide o dôkaz, že pohrebné rituály mohli mať nielen symbolický, ale aj praktický rozmer. Aj po takmer dvoch tisíckach rokov tak tento nález otvára nové otázky o vedomostiach, kultúre a technikách našich predkov.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda