Vedci našli dôkaz prvej globálnej pandémie spred 1500 rokov. Podobnosti s COVID‑19 sú mrazivé

Pandémia COVID-19 ukázala, že epidémie nie sú len otázkou verejného zdravia, ale zásadnou spoločenskou udalosťou, ktorá dokáže na roky ovplyvniť ekonomiku, migráciu aj správanie ľudí. Vedci dnes prinášajú nové dôkazy, že podobný civilizačný otras zasiahol ľudstvo už pred takmer 1500 rokmi počas vôbec prvej pandémie v dejinách.

Pandémia ako sociálna kríza

Nové archeologické zistenia z Jordánska po prvýkrát poskytujú fyzický dôkaz o obetiach tzv. Justiniánskeho moru, ktorý v 6. storočí spustošil rozsiahle územia Európy, Ázie aj severnej Afriky. Ide o pandémiu, ktorú historici dlhodobo považujú za prvú globálnu epidémiu, no doteraz ju poznali najmä z písomných prameňov.

Medzinárodný výskumný tím z University of South Florida odkryl v starovekom meste Jerash v severnom Jordánsku masový hrob s viac ako 200 telami. Podľa vedcov boli obete pochované naraz, bez tradičných pohrebných rituálov, čo naznačuje náhlu katastrofu. Analýza DNA zároveň potvrdila prítomnosť baktérie Yersinia pestis, pôvodcu moru.

Cieľom výskumu bolo lepšie pochopiť život obetí katastrofy a dôvody, prečo práve oni podľahli globálnej pandémii, ktorá v rokoch 541 až 750 n. l. zachvátila veľkú časť sveta.

„Naše štúdie jednoznačne identifikovali organizmus moru. Lokalita Jerash premieňa genetický signál na ľudský príbeh o tom, kto zomrel a ako mesto prežívalo krízu,“ uviedla hlavná autorka výskumu Rays Jiang z University of South Florida. Výsledky publikované v Journal of Archaeological Science predstavujú prelom v chápaní toho, ako pandémia zasiahla reálnych ľudí, nielen štatistiky v kronikách.

Vedci zdôrazňujú, že nejde len o biologický dôkaz choroby. „Pandémie nie sú len biologické udalosti. Sú to aj sociálne krízy, ktoré menia spôsob života celých komunít,“ vysvetľuje Jiang. Práve prepojenie genetických dát s archeologickým kontextom umožňuje lepšie pochopiť, ako choroba zasiahla rôzne vrstvy obyvateľstva.

Obete pochádzali z rôznych sociálnych skupín. Medzi telami sa našli muži aj ženy, mladí aj starší, civilisti aj pravdepodobní vojaci. To naznačuje, že pandémia zasiahla spoločnosť plošne, bez ohľadu na postavenie.

Unsplash/Freepik

Výskum poukazuje na prekvapivé podobnosti s nedávnou pandémiou COVID-19. Počas Justiniánskeho moru sa podľa vedcov výrazne obmedzil obchod, pohyb obyvateľstva aj poľnohospodárska výroba. Ľudia uviazli na miestach, kde ich kríza zastihla, čo v prípade mesta Jerash viedlo k hromadnému úmrtiu.

Archeológovia upozorňujú, že hoci nedošlo k okamžitému kolapsu civilizácie, dlhodobé dôsledky pandémie sa prejavovali ešte celé generácie. Presne takýto oneskorený efekt pozorujeme aj dnes.

Objav z Jordánska tak nepredstavuje len významný historický míľnik, ale aj dôležité memento. Ukazuje, že globálne epidémie formovali dejiny ľudstva dávno pred modernou medicínou a že ich spoločenské dôsledky môžu byť rovnako ničivé ako samotná choroba.

Čítajte viac z kategórie: Novinky