Hrubé vrstvy hliny bohaté na minerály, ktoré vedci našli na Marse, môžu byť kľúčom k pochopeniu dávnej histórie tejto planéty a možno aj k objavu stôp po živote. Nový výskum totiž poukazuje na to, že tieto sedimenty vznikli približne pred 3,7 miliardami rokov, a to v období, keď bol Mars oveľa teplejší a vlhkejší ako dnes.

Hlina sa na Zemi vytvára len za prítomnosti kvapalnej vody, a ak sa podobný proces odohral aj na Marse, znamenalo by to, že niektoré oblasti planéty poskytovali dlhodobo stabilné, a teda potenciálne obývateľné prostredie. „Tieto oblasti majú veľa vody, ale nie výrazné tektonické zdvihy, takže sú veľmi stabilné,“ vysvetlila spoluautorka štúdie Rhianna Moore z Texaskej univerzity v Austine.

„Ak máte stabilný terén, nenarúšate svoje potenciálne obývateľné prostredia. Priaznivé podmienky sa tak môžu udržať dlhšie,“ upozorňuje Moore v štúdii, na ktorú upozornil portál LiveScience.

Dôležité zistenie

Na Zemi vznikajú najhrubšie vrstvy hliny predovšetkým vo vlhkých oblastiach, kde nie je intenzívna erózia. Práve takéto podmienky podľa vedcov prevládali aj na Marse v jeho dávnej minulosti. „Na Zemi sa najhrubšie sekvencie ílových minerálov zvyčajne nachádzajú vo vlhkom prostredí, s minimálnou fyzickou eróziou, ktorá by mohla narušiť vznikajúce zvetrávacie produkty,“ doplnil ďalší spoluautor štúdie Tim Goudge z Katedry geovied na tej istej univerzite.

Aby vedci mohli lepšie pochopiť vznik týchto vrstiev, analyzovali dáta z družice Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá okolo Marsu obieha už od roku 2006. Skúmali celkovo 150 ílových ložísk a zamerali sa na ich tvar, polohu a vzdialenosť od dávnych jazier či riek. Zistili, že väčšina týchto vrstiev sa nachádza v nižšie položených oblastiach blízko starovekých jazier, no nie priamo v údolí, kadiaľ kedysi tiekla voda.

NASA/JPL-Caltech/ASU

Tento geografický kontext naznačuje, že išlo o oblasti, kde prevládali jemné chemické procesy pred intenzívnym mechanickým zvetrávaním, čo umožnilo lepšie zachovanie vrstiev v čase.

„[hlinité vrstvy] sa zvyčajne vyskytujú v oblastiach, kde chemické zvetrávanie dominovalo nad fyzickým, ďalej od riečnych sietí a bližšie k stálemu vodnému prostrediu,“ uviedli vedci vo svojej práci, ktorá vyšla 16. júna v časopise Nature Astronomy.

Nový pohľad

Tieto zistenia prinášajú nový pohľad aj na klímu Marsu a na to, prečo sú na ňom takmer úplne neprítomné karbonátové minerály, ako sú napríklad vápence. Na Zemi sa tieto minerály vytvárajú pri chemických reakciách hornín s vodou a oxidom uhličitým, čo pomáha dlhodobo regulovať klímu. No Mars nemá platňovú tektoniku, ktorá by neustále odhaľovala nové vrstvy hornín, čím sa proces tvorby karbonátov prakticky zastavil.Oxid uhličitý, ktorý v minulosti vyvrhli marťanské sopky, tak ostal v atmosfére dlhšie, čo mohlo prispieť k tomu, že Mars bol kedysi teplejší a vlhkejší.

Vedci zároveň špekulujú, že samotné vrstvy hliny mohli absorbovať vodu aj ióny, ktoré by inak mohli reagovať s okolím a vytvoriť karbonáty. Týmto spôsobom sa chemické zvyšky uzamkli v hline a nemohli sa ďalej šíriť. „[Hlina] je pravdepodobne len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispievajú k tomuto zvláštnemu nedostatku očakávaných karbonátov na Marse,“ uzatvára Moore.

Štúdia nielenže posúva hranice nášho porozumenia minulosti červenej planéty, ale otvára aj nové otázky o tom, kde a ako hľadať možné stopy dávneho marťanského života.

Čítajte viac z kategórie: Novinky