Niečo také sme ešte nikdy nevideli. Astronómom sa v galaxii vzdialenej takmer 13 miliárd svetelných rokov podarilo objaviť vodu spolu s oxidom uhoľnatým. Nový objav publikovaný v žurnále The Astrophysical Journal predstavuje najvzdialenejšiu detekciu prvku potrebného pre život ako ho poznáme. Na tému upozornil portál SciTechDaily.

Objavili sme vodu v extrémne vzdialenej galaxii

Ako píše portál Astrobiology, voda spolu s oxidom uhoľnatým bola objavená v galaxii nachádzajúce sa 12,88 miliardy svetelných rokov od Zeme. Ide o galaxiu s názvom SPT0311-58, ktorá bola po prvýkrát detegovaná len pred 4 rokmi.

ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)/S. Dagnello (NRAO)

O detekciu sa postaralo „staré známe“ observatórium ALMA, ktoré nedávno objavilo aj unikátny vesmírny disk, podobný tomu, aký kedysi obiehal okolo Zeme a vytvoril Mesiac.

Presnejšie je SPT0311-58 dvojica galaxií s rovnakým názvom, pričom ich vzdialenosť naznačuje, že ide o galaxie, ktoré existovali v tzv. epoche reionizácie, teda v čase, kedy mal vesmír len 780 miliónov rokov – približne 5 % súčasného veku, píše portál SciTechDaily.

Z pozorovaní tiež vyplýva, že z nášho pohľadu nastáva splynutie oboch galaxií, pričom dochádza k rýchlej tvorbe hviezd, ktorá si vyžaduje veľké množstvo plynu. Očakáva sa tiež, že tento proces jedného dňa povedie k premene týchto galaxií na eliptické galaxie podobné tým, aké pozorujeme v miestnej skupine galaxií.

Štúdia vyvoláva dôležitú otázku

Ako objasňuje jedna z autoriek štúdie Sreevani Jaragula, tím odborníkov pozoroval pomocou ALMA molekulárny plyn v galaxiách SPT0311-58. Vo väčšej z dvojice týchto galaxií boli detegované molekuly vody a oxidu uhoľnatého – dvoch prvkov nesmierne potrebných pre vznik života ako ho poznáme. Z uvedeného vyplýva, že už relatívne krátko po Veľkom tresku sa vo vesmíre nachádzali prvky potrebné pre vznik života.

ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)/S. Dagnello (NRAO)

Táto v súčasnosti najhmotnejšia známa galaxia raného vesmíru, v porovnaní s inými galaxiami raného vesmíru, má oveľa viac plynu a prachu, vďaka čomu máme jedinečnú možnosť na pozorovanie veľkej „zásobárne“ molekúl vo vzdialenom vesmíre. To môže svojim spôsobom viesť k lepšiemu pochopeniu toho, ako tieto život vytvárajúce prvky ovplyvnili vývoj raného vesmíru, uvádza Jaragula.

Samotná detekcia týchto molekúl bola možná len vďaka predchádzajúcim výskumom zameraným na veľmi vzdialené galaxie, ale i galaxie nachádzajúce sa v miestnej skupine galaxií. Tie totiž ukázali, že existuje súvis medzi detekciu vody a infračervenými emisiami prachu. Prach podľa autorov dokáže absorbovať ultrafialové žiarenie emitované hviezdami v danej galaxií a opätovne ho vyžiariť vo forme fotónov v ďalekej infračervenej oblasti (FIR).

Pozorovanie takýchto extrémne vzdialených galaxií, respektíve galaxií, ktoré patria medzi vôbec tie prvé vo vesmíre, pomáha vedcom lepšie pochopiť vývoj vesmíru a všetkého čo obsahuje. Podľa zmieňovanej autorky „štúdia poskytuje odpovede nielen o tom, kde a ako ďaleko sa voda vo vesmíre nachádza, ale vyvoláva i otázku: Ako sa tak skoro dokázalo vo vesmíre zhromaždiť toľko plynu a prachu, potrebného na vznik hviezd a galaxií“.

Na odpoveď však budeme potrebovať ešte množstvo ďalších štúdií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky