ESO/L. Calçada/M. Kornmesser/Úprava redakcie

Astronómovia objavili v atmosfére exoplanéty doteraz najťažší prvok, od Zeme je vzdialená pomerne neďaleko, informuje portál SPACE. Jedná sa o extrémny svet, na ktorom vládne extrémne vysoká teplota a z nebies prší roztavené železo. Poznatky o exoplanétach sa vďaka tomuto objavu dostávajú na úplne novú úroveň.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Článok pokračuje pod videom ↓

Podobá sa na Jupiter

Spomínaný prvok je bárium, ktoré doteraz vedci v atmosfére planéty mimo našej Slnečnej sústavy nikdy nenašli. Ako píše ScienceDaily, podarilo sa im ho identifikovať v atmosférach hneď dvoch exoplanét, ktorými sú WASP-76 b a WASP-121 b, pričom prvá z nich je obzvlášť extrémnym jedincom medzi týmito svetmi. Od Zeme je navyše vzdialená „len“ okolo 640 svetelných rokov, čo na vesmírne pomery nie je veľa.

WASP-76 b pripomína Jupiter, keďže sa takisto jedná o plynný obor a dosahuje okolo 92 % jeho hmotnosti, avšak v jej atmosfére prevládajú úplne iné podmienky. Okolo materskej hviezdy WASP-76 totiž obieha vo vzdialenosti len 0,033 AU – Zem sa od Slnka nachádza 1 AU (astronomická jednotka, 150 miliónov km).

ESO/M. Kornmesser

Rok tak na tomto exotickom svete trvá len necelé dva dni a prevláda na ňom teplota okolo 1 920 °C. Navyše na ňom dochádza k dažďom roztaveného železa a okrem bária, z ktorého sú vedci nadšení, obsahuje aj prvky ako lítium, vápnik či draslík. Dáta navyše naznačujú aj prítomnosť oxidov titánu a vody, spomína minuloročná štúdia.

Extrémne svety

Exoplanéty často prekvapujú extrémnymi podmienkami a podobným prípadom je aj K2-414b. Tá má k svojej hviezde viazanú rotáciu a teploty sa na jej privrátenej strane šplhajú až na 3000 °C, kým na odvrátenej sú hlboko pod nulou na úrovni -200 °C.

Tak vysoké teploty sú dostatočné nielen na roztavenie hornín, ale aj pre ich vyparenie. Takže miesto mračien plných vody sa nad jej povrchom vznášajú vyparené horniny, ktoré napokon kondenzujú a vo vražednom daždi kameňov pršia naspäť na rozpálený povrch a do lávového oceánu, ktorý môže mať hĺbku až závratných 100 km. To je dosť na to, aby sme na jeho dno na seba naskladali 333 Eiffelových veží a ešte vždy nám pár metrov k jeho hladine chýbalo.

Bárium nečakali

Napriek takýmto extrémnym podmienkam ale vedci nečakali bárium, striebro-šedý kov s protónovým číslom 56, oveľa ťažší ako železo. Vedci tak narážajú na nečakanú záhadu a nevedia, prečo sa nachádza tak ťažký kov vo vrchných vrstvách planéty. Vďaka pomerne silnej gravitácii by totiž mali, na takýchto planétach, pomerne rýchlo padať do spodných vrstiev a sťažiť alebo úplne znemožniť ich detekciu.

ESO/M. Kornmesser

„Je to náhodný objav. Konkrétne bárium sme nečakali, ani sme ho nehľadali a museli sme skontrolovať, či jeho stopy skutočne pochádzajú z tejto planéty, keďže nebol nikdy predtým na žiadnej exoplanéte pozorovaný,“ vysvetľuje Tomás Azevedo Silva, vedúci autor novej štúdie.

Vedci si naďalej nie sú istí, ako je možné, že sa bárium nachádza práve na takomto mieste. Jeho prítomnosť odhalila spektrostopia, ktorá je obzvlášť účinná pri plynných obroch a uľahčuje ju aj nízka vzdialenosť od hviezdy. Podrobnejší výskum a rozbor tejto atmosféry môže zaistiť spektrograf ANDES, ktorý bude súčasťou Extrémne veľkého teleskopu (ELT), ktorý je budovaný v Čile.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP