Jedna z najčastejších výčitiek voči elektromobilom bola dlhé roky rovnaká – áut pribúda rýchlejšie ako nabíjačiek. Nová analýza organizácie Transport & Environment (T&E) však naznačuje, že situácia sa začína obracať.

Podľa najnovších údajov už verejná nabíjacia infraštruktúra v Európskej únii rastie rýchlejšie než samotný počet batériových elektromobilov. V praxi to znamená, že kapacita siete sa nezväčšuje iba preto, aby dobiehala dopyt, ale začína vytvárať rezervu pre ďalšie roky.

Za týmto vývojom stojí európske nariadenie AFIR (Alternative Fuels Infrastructure Regulation), ktoré prvýkrát stanovilo členským štátom konkrétne a merateľné ciele pri budovaní verejných nabíjacích staníc.

Európa už plní ciele s veľkou rezervou

Nariadenie AFIR neurčuje počet nabíjačiek, ale ich celkovú výkonovú kapacitu. Každá krajina musí zabezpečiť minimálne 1,3 kW verejne dostupného nabíjacieho výkonu na každý registrovaný batériový elektromobil.

Práve tento ukazovateľ dnes podľa T&E spĺňajú prakticky všetky členské štáty Európskej únie. Výnimkou zostáva iba Malta. Celková verejná nabíjacia kapacita v celej Únii navyše výrazne presahuje legislatívne minimum. Európske krajiny už dnes disponujú približne o 180 % vyšším výkonom, než vyžaduje aktuálna legislatíva.

To je výrazná zmena oproti situácii spred niekoľkých rokov, keď sa rozvoj infraštruktúry často označoval za jednu z najväčších prekážok masovejšieho rozšírenia elektromobilov.

Nie je dôležitý počet nabíjačiek, ale ich výkon

Na prvý pohľad môže pôsobiť zvláštne, že Európska únia sleduje výkon namiesto samotného počtu stojanov. Dôvod je jednoduchý. Jedna moderná ultrarýchla nabíjačka s výkonom 350 kW dokáže obslúžiť výrazne viac vozidiel než niekoľko starších 22-kilowattových staníc. Samotný počet nabíjacích bodov preto dnes už veľa nehovorí o tom, ako dobre je krajina pripravená na elektromobilitu.

Práve výkon siete určuje, koľko áut možno nabíjať naraz a ako dlho vodiči pri nabíjaní strávia. Aj preto sa AFIR zameriava na dostupnú kapacitu, nie na jednoduché počítanie stojanov.

Analýza ukazuje ešte jeden zaujímavý trend. Kým západná Európa už budovala nabíjaciu infraštruktúru niekoľko rokov, dnes sa najrýchlejšie rozvíjajú práve krajiny strednej a východnej Európy. Ide o región, ktorý ešte donedávna zaostával, no investície sa teraz presúvajú práve tam, kde bola potreba najväčšia.

Dobrým príkladom je Poľsko. Ešte na konci roka 2024 spĺňalo požiadavky európskej dopravnej siete TEN-T iba približne na 20 %. Do júna 2026 sa tento podiel zvýšil na 59 %. Takýto skok naznačuje, že nové investície už nesmerujú iba do krajín s najvyšším počtom elektromobilov, ale aj do štátov, ktoré potrebujú infraštruktúru dobudovať.

Hlavné diaľničné koridory sú takmer pripravené

Veľká pozornosť sa venuje aj sieti TEN-T, teda hlavným európskym dopravným koridorom. Práve tie sú rozhodujúce pre vodičov, ktorí cestujú medzi jednotlivými štátmi. Podľa T&E dnes západná Európa spĺňa požiadavky AFIR na týchto trasách približne na 99 %. To znamená, že pri diaľkových cestách sa riziko, že vodič nenájde vhodné miesto na nabíjanie, postupne znižuje.

Stále však existujú problematické lokality. Analýza identifikovala približne 70 kľúčových nabíjacích uzlov, ktorých modernizácia alebo rozšírenie by prakticky zabezpečila úplné splnenie európskych cieľov.

Vo väčšine prípadov pritom nejde o budovanie úplne nových staníc. Existujúce lokality už fungujú, potrebujú však výkonnejšie technológie alebo viac nabíjacích bodov.

Skutočný problém už nie je počet staníc

Organizácia T&E zároveň upozorňuje, že ďalšou výzvou už nebude samotná výstavba. Podľa riaditeľa pre oblasť vozidiel Luciena Mathieua sa pozornosť musí presunúť na používateľský komfort. Vodiči dnes čoraz častejšie riešia iné otázky než pred niekoľkými rokmi. Nie „či“ nabíjačku nájdu, ale koľko bude nabíjanie stáť, či bude možné zaplatiť jednoducho platobnou kartou a či budú ceny dostatočne transparentné.

Tieto problémy sú dôležité najmä pre ľudí, ktorí bývajú v bytových domoch a nemajú možnosť nabíjať auto doma vo vlastnej garáži. Práve oni sú odkázaní výlučne na verejnú infraštruktúru.

Slovensko síce stále nepatrí medzi európskych lídrov v počte elektromobilov, no je súčasťou siete AFIR aj hlavných koridorov TEN-T. To znamená, že aj u nás bude tlak na rozširovanie verejných nabíjacích staníc pokračovať.

Pre vodičov je podstatné najmä to, že cestovanie elektromobilom po Európe sa postupne stáva predvídateľnejším. Nabíjacia infraštruktúra už vo veľkej časti kontinentu prestáva byť hlavným limitom.

To však neznamená, že je vyhraté.

Najbližšie roky ukážu, či sa prevádzkovateľom podarí zlepšiť používateľský komfort, zjednotiť platobné systémy a znížiť ceny nabíjania. Práve tie totiž budú rozhodovať o tom, ako atraktívna bude elektromobilita pre bežných vodičov, ktorí o kúpe elektrického auta ešte len uvažujú.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita