Spojené štáty zintenzívňujú prípravy na novú éru bezpečnostných hrozieb vo vesmíre. V rozhovore pre Forbes to potvrdila generálka amerických vesmírnych síl DeAnna Burtová, ktorá zdôraznila, že USA musia posilniť svoje obranné kapacity, no zároveň odmietla predstavu, že by Washington uvažoval o umiestnení jadrových zbraní na orbitu.

Jadrové zbrane vo vesmíre zatiaľ odmieta

Podľa Burtovej sa americká stratégia sústreďuje na systémy, ktoré dokážu chrániť satelity pred útokmi, rušením alebo fyzickým poškodením. Kľúčovú úlohu v tom majú zohrávať energetické zbrane, najmä lasery. Tie môžu oslepiť senzory, narušiť komunikáciu alebo presne zasiahnuť útočiace objekty bez toho, aby vytvárali vesmírny odpad.

Pentagon pripomína, že USA už dnes prevádzkujú pozemné laserové zariadenia určené na dočasné zásahy, no Space Force tlačí na vývoj menších, orbitálne umiestniteľných laserov, ktoré by dokázali reagovať rýchlejšie a nezávisle od počasia.

Americké spravodajské služby dlhodobo varujú, že Peking testuje manévrovateľné satelity schopné priblížiť sa k iným objektom, manipulovať s nimi alebo rušiť ich komunikáciu. Konkrétnym príkladom je čínska séria satelitov Shijian, z ktorých niektoré už v minulosti vykonali manévre v tesnej blízkosti iných objektov na orbite. Čína zároveň investuje do pozemných laserových systémov, ktoré môžu zasahovať satelity na nízkej obežnej dráhe, pričom výkon týchto zariadení podľa amerických zdrojov každým rokom rastie.

Rusko pokračuje vo vývoji anti-satelitných zbraní, vrátane systémov, ktoré v roku 2021 zničili starý sovietsky satelit Cosmos‑1408 a vytvorili viac než 1 500 sledovateľných úlomkov. Washington preto považuje orbitu za čoraz menej stabilné prostredie, v ktorom jediný test môže ohroziť stovky komerčných aj vojenských satelitov.

Najväčšiu pozornosť v posledných mesiacoch vyvolali informácie o tom, že Rusko môže pracovať na systéme schopnom niesť jadrovú nálož určenú na použitie vo vesmíre. Podľa amerických predstaviteľov by takýto systém nebol určený na útok proti Zemi, ale na vytvorenie elektromagnetického impulzu (EMP), ktorý by jediným výbuchom vyradil stovky až tisíce satelitov naraz.

Gemini/Úprava redakcie

Burtová zdôrazňuje, že USA nechcú odpovedať rovnakým spôsobom a že jadrové zbrane na orbite by predstavovali extrémne riziko pre všetky krajiny. Americká stratégia sa podľa nej sústreďuje na obranu, nie eskaláciu.

Zároveň však pripúšťa, že Spojené štáty musia byť pripravené reagovať na agresívne kroky protivníkov, čo zahŕňa aj vývoj systémov schopných aktívne chrániť satelity pred podobnými útokmi. Aj preto americká armáda pracuje na projektoch, ktoré kombinujú laserové technológie, elektronický boj a pokročilé sledovacie systémy.

Burtová umiestnenie jadrových zbraní vo vesmíre jednoznačne odmieta. „Asi nikto nechce vo vesmíre vidieť jadrové zbrane, pretože môžu vymazať celú orbitu naraz, za čo zaplatíme všetci,“ uviedla.

Jadrové reaktory ako budúci zdroj energie

Popri obavách z potenciálnych jadrových zbraní na orbite sa čoraz častejšie hovorí aj o jadrových reaktoroch vo vesmíre, o ktoré je podľa Burtovej veľký záujem. Reaktory sa považujú za nevyhnutný zdroj energie pre misie smerujúce ďalej než k Mesiacu.

V hlbokom vesmíre už solárne panely neposkytujú dostatok výkonu a chemické batérie majú obmedzenú životnosť. Kompaktné reaktory by dokázali dlhodobo napájať pohon aj vedecké systémy sond či pilotovaných lodí a umožnili by stabilnú prevádzku aj vo veľkých vzdialenostiach od Slnka.

O vývoji takýchto zariadení uvažujú NASA, DARPA aj viaceré súkromné firmy, ktoré skúmajú malé modulárne reaktory vhodné pre orbitálne platformy alebo medziplanetárne misie. Kým jadrové zbrane by predstavovali zásadné riziko pre celú orbitu, jadrové reaktory sú vnímané ako technológia, bez ktorej sa dlhodobý prieskum vesmíru nezaobíde.

YouTube/VideoFromSpace

Základne na Mesiaci otvárajú nové otázky

Plány na budúce misie však neriešia len obranu satelitov, ale aj dlhodobú prítomnosť človeka mimo Zeme. Ak majú v budúcnosti vzniknúť trvalé základy na Mesiaci, čo je cieľom viacerých vesmírnych agentúr aj komerčných spoločností, kľúčovú úlohu budú podľa Burtovej zohrávať takzvané Lagrangeove body.

Ide o presne vypočítané miesta medzi Zemou a Mesiacom, kde môže satelit alebo stanica udržať stabilnú polohu s minimálnou spotrebou energie. Takéto body sú ideálne pre logistické uzly, servisné stanice či medzizastávky pri budovaní infraštruktúry, ktorá umožní dopĺňanie zásob bez nutnosti vracať sa z Mesiaca až na Zem.

Otvorenou otázkou zostáva, ako bude vyzerať situácia v momente, keď sa na mesačnom povrchu stretnú posádky z rôznych krajín. Zatiaľ sa o tom diskutuje len okrajovo, hoci ide o strategicky aj ekonomicky významnú tému. Mesiac totiž obsahuje suroviny, ktoré môžu mať vysokú hodnotu, napríklad molekulárny vodík, ktorého gram môže podľa odhadov dosahovať cenu až 50‑tisíc dolárov.

Prítomnosť viacerých štátov či komerčných hráčov na jednom území tak môže otvoriť otázky vlastníctva, prístupu k zdrojom a pravidiel, ktoré určia, kto a za akých podmienok bude môcť mesačné suroviny využívať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky