Do útokov na Irán sa zapojil najdesivejší bombardér sveta, zdecimoval aj podzemné bunkre

Bombardéry Northrop Grumman B-2 Spirit sa podľa očakávaní zapojili do vzdušnej kampane proti Iránu a predstavujú jeden z technologicky najsofistikovanejších prvkov amerických konvenčných úderov, upozorňuje The War Zone.

Stroje operovali priamo zo svojej domovskej základne Whiteman Air Force Base v štáte Missouri, odkiaľ absolvovali medzikontinentálne bojové misie bez potreby nasadenia na predsunutých letiskách. Nad iránsky vzdušný priestor dorazili v skorých ranných hodinách a zamerali sa najmä na podzemné komplexy určené pre balistické rakety.

Jediné bombardéry svojho druhu

Tieto zariadenia patria medzi najodolnejšie prvky iránskej vojenskej infraštruktúry. Sú vybudované hlboko v horskom masíve a pozostávajú zo série oddelených komôr, ktoré možno v prípade zásahu hermeticky uzavrieť.

Primárne slúžia ako sklady rakiet a mobilných odpaľovacích systémov, no niektoré disponujú aj šachtami alebo štrbinami v strope, cez ktoré je možné rakety odpáliť bez ich presunu mimo komplexu. Takéto riešenie výrazne komplikuje ich zničenie, pretože aj poškodené vstupy nemusia úplne zabrániť bojovej činnosti.

Americká stratégia preto nestavia nutne na úplnej likvidácii objektov, ale na ich operačnom vyradení. Stačí zablokovať vstupy a udržiavať ich nepriechodné počas konfliktu. Presne na tento typ úloh sú stealth bombardéry ideálne.

Údery vedené v blízkosti vstupných tunelov spôsobujú zosuvy horniny a kolaps prístupových trás, čím sa rakety a odpaľovacie zariadenia uzatvoria vo vnútri bez možnosti nasadenia. Moderné prieskumné satelity a diaľkový monitoring následne umožňujú sledovať pokusy o obnovenie prevádzky a podľa potreby vykonať opakované útoky.

Technologická výhoda B-2 spočíva v kombinácii nízkej radarovej zistiteľnosti, extrémneho doletu a mimoriadne flexibilnej výzbroje. Jeden bombardér dokáže niesť až 80 navádzaných bômb JDAM s hmotnosťou približne 500 libier, ktoré po odhodení dokážu klzom zasiahnuť presne definované ciele vzdialené niekoľko kilometrov. Jediný prelet tak môže vyradiť prakticky celú nezodolnenú infraštruktúru leteckej základne alebo rozsiahle logistické zariadenie.

V prípade iránskych raketových jaskýň však zohrali kľúčovú úlohu najmä penetračné bomby. Pentagon potvrdil použitie 2 000-librových bunker-busterov vybavených bojovou hlavicou BLU-109, ktoré sú optimalizované na preniknutie cez vrstvy betónu a horniny pred detonáciou. Oproti stíhacím lietadlám, ktoré nesú len niekoľko takýchto zbraní, môže B-2 dopraviť naraz celý balík, typicky až šestnásť kusov, čo umožňuje zasiahnuť viacero kritických bodov komplexu počas jedinej misie.

Zasiahnuť ich je takmer nemožné

Najsilnejšou konvenčnou penetračnou zbraňou amerického arzenálu zostáva bomba Massive Ordnance Penetrator (MOP) s hmotnosťou približne 30 000 libier (asi 13 600 kg), určená na extrémne hlboké bunkre, akým je napríklad jadrové zariadenie Fordow.

Jej nasadenie je však limitované nízkym počtom kusov a faktom, že jeden bombardér unesie maximálne dve. Pri rozsiahlych jaskynných systémoch s oddelenými sekciami preto často dávajú väčší zmysel početnejšie menšie penetračné zbrane alebo novšie bomby triedy GBU-72, ktoré vypĺňajú výkonovú medzeru medzi klasickými bunker-bustermi a MOP.

Z vojenského hľadiska má ničenie týchto komplexov ešte jeden zásadný efekt. Každá raketa uzavretá pod zemou je raketa, ktorú netreba neskôr hľadať v teréne ani zachytávať protivzdušnou obranou. Moderné interceptory sú drahé a ich zásoby sú obmedzené, takže preventívne vyradenie odpaľovacích kapacít výrazne znižuje tlak na obranné systémy spojencov v regióne.

US Air Force

Otázka, prečo boli nasadené práve B-2 a nie bombardéry B-1 alebo B-52, súvisí najmä s pretrvávajúcimi hrozbami v iránskom vzdušnom priestore. Aj po oslabení protivzdušnej obrany zostávajú mobilné raketové systémy a nové typy senzorov schopné objaviť klasické lietadlá. Stealth konštrukcia B-2 minimalizuje radarový odraz a v kombinácii s elektronickým bojom, kybernetickou podporou a sprievodnými lietadlami umožňuje preniknúť hlboko nad cieľové územie s výrazne nižším rizikom.

Zaujímavosťou je aj samotná logistika operácie. Bombardéry nevzlietali z bližších základní, pretože Spojené kráľovstvo nepovolilo využitie svojich zariadení na útoky proti Iránu, vrátane základní RAF Fairford a Naval Support Facility Diego Garcia, ktoré sú bežne pripravené na operácie strategických bombardérov. Misie tak prebehli ako typické „globálne údery“ – niekoľkohodinové lety podporované rozsiahlym systémom tankovania za letu.

Satelitné snímky po útokoch ukazujú zrútené vstupy do viacerých raketových komplexov, čo naznačuje, že cieľom bolo predovšetkým ich zablokovanie, nie úplné zničenie. Tento prístup zodpovedá modernej doktríne vzdušných operácií, kde sa kladie dôraz na rýchle vyradenie schopností protivníka namiesto fyzickej likvidácie každého objektu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky