Atómové elektrárne patria medzi najlepšie zdroje energie, ktoré kedy ľudstvo vytvorilo. Napriek odstávke mnohých z nich kvôli obavám o bezpečnosť, ktoré sú neopodstatnené, sa ich ľudstvo nevzdáva a dokonca pracuje na stavbe nových reaktorov.

Dôvod je pritom prostý. Jedná sa totiž o nesmierne efektívny a zároveň jeden z najčistejších zdrojov elektrickej energie, aké má ľudstvo k dispozícii. Paradoxne, napriek známej katastrofe v Černobyle, ide aj o najbezpečnejší zdroj energie. Má však jeden zásadný problém, ktorým je urán – jeho zásoby sú obmedzené.

Koľko nám ostáva paliva?

V roku 2009 Scientific American predpokladal, že zásoby komerčne dostupného uránu vydržia asi 200 rokov, čo je však hodnota predpokladaná pri dnešnej spotrebe. Tá ale môže poriadne narásť a podľa iných sa môže minúť do 100 rokov, avšak experti pre WhatIsNuclear vysvetľujú, že sa na Zemi nachádza ohromné množstvo jadrového paliva v ďalších formách a môže nám vydržať až 4 miliardy rokov.

Väčšina uránu v prírode je izotop U-238. Ten tvorí až 99,3 % prirodzene sa vyskytujúceho uránu a nie je štiepny, kdežto zvyšných 0,7 % tvorí U-235 ktorý je pre reaktory vhodný. Je však možné skonštruovať špeciálny typ reaktora, ktorý využíva štiepnu časť uránu na produkciu energie a zároveň premenu zvyšného uránu na U-235, vďaka čomu je možné používať prirodzene sa vyskytujúci urán.

Väčšina uránu používaného v dnešných reaktoroch je slabo obohatená a len v jadrových zbraniach sa nachádza urán, kde až 90 % tvorí U-235. Vedci vysvetľujú, že je možné v reaktoroch použiť ako palivo aj tórium a takéto „plodné“ reaktory môžu poháňať ľudstvo po dobu miliárd rokov. Kedy sa teda dočkáme reaktorov spaľujúcich tórium?

Prelomovú technológiu máme, treba ju len odladiť