Urán, siedma planéta od Slnka, známa najmä svojim ľadovým povrchom a veľkosťou, vďaka ktorej je nazývaný aj ľadovým obrom, je známy aj ďalšou zaujímavosťou, ktorou je jeho čudne sa správajúce magnetické pole. Ako upozorňuje ScienceAlert, vedci môžu mať k dispozícii konečne vysvetlenie tohto zvláštneho javu, ktorým je voda – avšak nie obyčajná.

Voda v extrémnych podmienkach

Odborníci porovnávajú Urán napríklad s Jupiterom, kde je vodík v okolí planetárneho jadra tekutým kovom, ktorý je vodivý vďaka zdieľaným elektrónom. Vodík je totiž v tomto prostredí pod extrémne vysokým tlakom, ktorý z neho robí hmotu poriadne sa líšiacu od klasického vodíka, ktorý poznáme zo Zeme.

Podobne to má byť aj na Uráne, teda presnejšie v jeho útrobách, kde sú priamo ióny vodíka nosičmi náboja a teda v tak veľkých množstvách ovplyvňujú aj magnetické pole planéty, ktorej priemer je v porovnaní so Zemou až štvornásobný. Simulácie a špičkové modelovanie ukázali, že pri teplote okolo 3 000 °C a tlaku až 1,5 milióna atmosfér môže dôjsť k pripojeniu voľných protónov k hydróniu, čím vzniká H₄O₂, aquodiium.

NASA / CXO / University College London / W. Dunn a spol.

Aj keď zatiaľ ide len o teóriu, práve takáto forma vody môže na Uráne spôsobovať jeho nezvyčajné magnetické vlastnosti. Táto ionizovaná forma vody má vďaka protónom navyše pozitívny náboj, vďaka ktorému vo veľkom množstve dokáže ovplyvňovať magnetizmus aj na planetárnej škále nielen na Uráne, ale tiež na Neptúne. Urán je známy aj extrémne naklonenou osou rotácie, vďaka ktorej sú jeho prstence voči ostatným obežným dráham takmer vertikálne.

Krok vpred pre chémiu

Či už je aquodiium skutočne príčinou magnetického poľa Uránu alebo nie, podľa autorov štúdie ide o veľký krok vpred pre chémiu ako takú. Štúdia napomáha klasickej fyzike ako aj chápaniu elektrónov a ich väzbám, transferu protónov a ďalším oblastiam. Pre potvrdenie tejto formy vody na Uráne je ale podľa vedcov potrebný ďalší výskum.

So zvláštnym magnetizmom súvisí aj polárna žiara, ktorú astronómovia nedávno na Uráne objavili. Teleskop Keck II na Havaji sa stal prvým, ktorý uvidel infračervenú žiaru na planéte Urán spôsobenú excitovaním molekúl vodíka v atmosfére, pričom aj jej výskum napomáha s objasňovaním toho, ako magnetické pole tejto ďalekej planéty funguje.

Čítajte viac z kategórie: Novinky