Teleskop Keck II na Havaji sa stal prvým, ktorý uvidel infračervenú žiaru na planéte Urán spôsobenú excitovaním molekúl vodíka v atmosfére. Inak povedané, vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy vďaka zmieňovanému teleskopu nachádzajúcom sa na Mauna Kea prvýkrát úspešne pozorovali infračervenú polárnu žiaru siedmej, od Slnka najvzdialenejšej planéty v Slnečnej sústave. Na tému upozornil portál Space.

Polárna žiara na Uráne

Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe zverejnenej portálom Phys, objav môže pomôcť objasniť rôzne záhady stojace za magnetickými poľami planét slnečnej sústavy, ale dokonca i to, či vzdialené svety môžu podporovať život.

Ľadoví obri ako Urán a Neptún svojim spôsobom nezapadajú do slnečnej sústavy. Ich magnetické polia sú totiž „nesprávne“ zarovnané s osami, v ktorých sa otáčajú – os leží takmer v rovine, v ktorej planéta obieha. Severný a južný pól sa preto nachádzajú v oblastiach, ktoré sú u iných planét charakteristické pre rovník. Hoci vedci doposiaľ nenašli žiadne vysvetlenie pre tento jav, domnievajú sa, že stopy sú ukryté práve v polárnej žiare Uránu.

Podobne ako na Zemi, aj polárne žiary na Uráne vznikajú, keď nabité častice pohybujúce sa v slnečnom vetre interagujú s magnetickým poľom planéty a sú vedené pozdĺž siločiar magnetického poľa smerom k magnetickým pólom. Keď vstupujú do atmosféry Uránu,  nabité častice sa zrážajú s molekulami atmosféry, čo spôsobuje, že tieto molekuly žiaria. Na uráne polárna žiary svieti najmä na ultrafialových a infračervených vlnových dĺžkach.

Zatiaľ čo ultrafialovú polárnu žiaru sme na Uráne zaznamenali už v roku 1986 vďaka legendárnej sonde Voyager 2, odhaliť jej infračerveného náprotivku sa podarilo vedcom až teraz. K objaveniu dopomohli údaje zozbierané prostredníctvom infračerveného spektrometra Keck II. Pre zaujímavosť, tieto údaje boli zozbierané ešte v roku 2006, no podrobne preskúmane boli až teraz. V údajoch Emma Thomas z University of Leicester identifikovala emisné čiary z molekuly H3+, teda katiónu, ktorý obsahuje tri protóny a iba dva elektróny.

Pozorované emisie H3+. W. M. Keck Observatory/Thomas et al.

Ukázalo sa, že emisie pozorované na Uráne boli výsledkom ionizácie molekulárneho vodíka a tvorby katiónov H3+ po zrážkach s nabitými časticami, pričom emisia vytvorila infračervenú polárnu žiaru nad severným magnetickým pólom.

Vzhľadom na to, že polárne žiary sledujú štruktúru magnetického poľa planéty, ktorá je spojená s hornými vrstvami (ionosféra a termosféra) atmosféry, ďalšie štúdium by mohlo pomôcť odhaliť doposiaľ skryté stopy pôvodu nesprávneho zarovnania magnetického poľa na Uráne.