Astronómovia po prvý raz objavili röntgenové žiarenie emitované ľadovou planétou Urán, k záveru došli vďaka orbitálnemu observatóriu Chandra. Objav môže vedcom pomôcť odhaliť ohľadom obrovskej ľadovej planéty oveľa viac dôležitých informácií, informuje NASA.

Čím viac ho pozorujú, tým záhadnejším sa stáva

Vedci v najnovšej štúdii prehodnotili merania z rokov 2002 a 2017, pričom na prvom videli zreteľné vyžarovanie röntgenových lúčov. Druhé meranie naznačovalo prítomnosť lúča röntgenového žiarenia a vedci sa okamžite pustili do bližšieho pozorovania a výskumu pre presnejšie určenie pôvodu tohto žiarenia. Nejde pritom o prvý dôležitý objav tohto observatória, len nedávno v našej galaxii objavila extrémne vzácny typ supernovy.

Zdroj väčšiny tohto žiarenie určili takmer okamžite – ide o odrazené slnečné žiarenie. Niektoré lúče však pochádzajú z Uránu a jednou z predstavených teórií je, že ich vyžarujú jeho prstence rovnako, ako je tomu aj v prípade Saturnu – jeho prstence produkujú tento druh žiarenie v prípade, že sú zasiahnuté nabitými časticami zo Slnka.

NASA / CXO / University College London / W. Dunn a spol.

Ďalším možným vysvetlením je, že pochádza z polárnej žiare Uránu, rovnako ako to robí polárna žiara Jupitera. Nie je však jasné, čo by mohlo tento proces spúšťať. Pre presnejšie určenie a meranie žiarenia je potrebné oveľa podrobnejšie pozorovanie, píše SPACE.

Vysvetlenie prinesie samotná Chandra, chystajú sa však aj ďalšie sondy

Aj keď sa vedci spoliehajú najmä na nasledujúce pozorovania observatória Chandra, na scénu majú prísť aj ďalšie vesmírne observatóriá. Jedným z nich je aj ATHENA (Pokročilý teleskop pre vysoko-energetickú astrofyziku), ktorú vyvíja Európska vesmírna agentúra a do vesmíru sa dostane v roku 2031 na rakete Ariane 6.

NASA

Hlavnou úlohou tohto observatória je objasnenie spôsobu, akým hmota formuje väčšie kozmické štruktúry a rastu čiernych dier, ako aj ich vplyv na vývoj vesmíru, informuje ESA. Misia je momentálne v končiacej fáze predbežnej štúdie a čoskoro prejde do fázy konštrukcie.

Urán je obzvlášť zaujímavým cieľom pre pozorovanie röntgenového žiarenia kvôli nezvyčajnému nakloneniu svojej osi a magnetického poľa, kým v prípade ostatných planét sú takmer rovnobežné s rovinou obežnej dráhy. Jeho magnetické polia sú navyše vychýlené, čo môže spôsobovať extrémne zložité a premenlivé polárne žiary.

Pochopenie žiarenia Uránu pomôže lepšie objasniť, ako emitujú röntgenové žiarenie exotické kozmické objekty, ako napríklad čierne diery a neutrónové hviezdy. Urán vedcov prekvapuje už dlhšiu dobu, len nedávno zistili, že stráca obrovské množstvo svojej atmosféry.