Je známe, že minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) má s vodíkom veľké plány. Denník N sa teraz dostal aj ku konkrétnejším návrhom jeho „Vodíkovej stratégie“. Minister už dlhšie hovorí o tom, ako chce na Slovensku vybudovať hneď niekoľko vodíkových čerpacích staníc a tento typ pohonu by rád videl aj v autobusoch či vlakoch na slovenských železničných tratiach, ktoré nie sú elektrifikované a dnes tak po nich premávajú len dieselové lokomotívy.

Vodík podporuje napriek tomu, že postoj EÚ nie je jednoznačný a Slovensko by v tomto smere išlo proti prúdu. Skeptických začína byť aj čoraz viac odborníkov, podľa ktorých je, najmä v kategórii osobných automobilov, súboj vodík vs. batérie definitívne rozhodnutý a budúcnosť je práve v čoraz dokonalejších batériách, napriek celému radu ich ekologických nevýhod.

Konečne vieme, čo Sulík chystá za 1 miliardu

Sulíkove plány urobiť zo Slovenska vodíkovú veľmoc má do veľkej miery platiť EÚ, respektíve najmä jej plán obnovy, ktorý môžeš považovať za akési „eurofondy 2.0.“. Uniknutý dokument vodíkovej stratégie však nie je príliš podrobný, tvrdí ekonomická sekcia Denníka N. Opisuje 36 aktivít, no len na 27 stranách, pričom ide už o 10. pracovnú verziu v poradí. Aktuálne má byť v predbežnom pripomienkovaní na úrovni vlády, po ktorom bude už budúci týždeň nasledovať riadne medzirezortné.

Dokument získaný redakciou Denníka N:

Pracovná verzia Akčného plá… by projektnsk

Na výrobu vodíka priamo na Slovensku, jeho prepravu, skladovanie a nakoniec aj využívanie v energetike, priemysle a doprave, či výskum a vývoj, má ísť bezmála 1 miliarda eur, konkrétne 943,7 miliónov eur.

Ďalších 10,4 milióna plánuje ministerstvo minúť na propagáciu a PR aktivity svojich plánov.

Aký vodík použijeme

Ročne sa má podľa Sulíka na Slovensku spotrebovať 45 000 ton vodíka (plány hovoria o roku 2030), ktorý štát vyrobí elektrolýzou alebo z komunálneho odpadu a biomasy v približne rovnakom pomere.

Ten následne bude spaľovať 9 000 osobných automobilov, 260 autobusov, 650 ľahkých a 550 ťažkých úžitkových vozidiel, aj spolu s 12 regionálnymi vlakmi, teda ak sa ambiciózne plány naplnia. Doprava však stále zožerie len 10-tisíc ton, až trojnásobok bude k dispozícii pre priemysel.

Štát chce do roku 2022 tri vodíkové čerpacie stanice, pričom do ďalších troch rokov (2025) ich počet navýši na 8 a do roku 2030 až na 25. Okrem vyššie spomenutých štátnych a európskych zdrojov má ísť 1,5 miliardy aj smerom od súkromných firiem, ktoré v podnikaní s vodíkom uvidia svoju príležitosť.

Všetky plány majú Slovensku pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, pričom cestovná mapa k ich dosiahnutiu by mala byť hotová ešte tento rok a spolupracujú na nich ministerstvá, ale aj Štátny hydrometerologický ústav či univerzity a SAV. Ešte tento rok by sa postupne mali prijímať aj potrebné zákony a technické normy, ktoré by s vodíkom počítali.

Priama podpora od roku 2023

Pred koncom prvej polovice budúceho roka chce štát prispievať aj na pilotné vodíkové projekty, respektíve jeho výrobu. Podobné to bude aj projektami na jeho prvé využitie, keď už bude vyrobený.

Aby všetko prebiehalo hladko, čo však, pochopiteľne, vôbec nie je zaručené, Ministerstvo hospodárstva vytvorí aj Koordinačné centrum vodíkových technológií SR, ktoré bude spolupracovať aj so zahraničím. Ideálne by mali vzniknúť tzv. vodíkové údolia, teda oblasti, v ktorých budú jednotlivé technológie sústredené a pravdepodobne aj vytvoria množstvo nových pracovných miest. Okrem Slovenska je v zahraničí už 30 takýchto údolí v 18 krajinách.

Problémom vodíka je však jeho výroba – spotrebúva sa pri nej veľa elektrickej energie a podobne ako pri elektromobiloch platí, že jazda s nimi je skutočne ekologická len vtedy, keď energia použitá na nabíjanie (v tomto prípade teda produkciu vodíka) pochádza z obnoviteľných zdrojov, nie napr. uhoľných elektrární.

Štátne plány sa však vágne dotýkajú aj cieľa vytvoriť „motivačné prostredie“ pre výrobu energie z udržateľných zdrojov, aby sme potom mohli vyrábať tzv. zelený (z obnoviteľných zdrojov) alebo modrý vodík (elektrolýzou vody s energiou z atómových elektrární). Prvé elektrolyzéry by sme mali inštalovať v treťom kvartáli 2023 a neskôr, v rovnakom termíne sa však počíta aj so štartom zariadení na jeho výrobu z odpadu a biomasy.

Na Slovensku však budú musieť vzniknúť aj veľkoobjemové úložiská pre jeho výrobu. Potrebnou súčasťou je však aj oxid uhličitý, ktorý Sulíkov tím zvažuje získavať aj z tzv. zachytávačov CO2 z atmosféry. O technológii Carbon Capture sa hovorí ako o jednom z možných riešení klimatickej krízy.

Vodík, spolu s dnes používaným zemným plynom, sa môže využívať aj na vykurovanie budov, respektíve sa na to využije rozdistribuované teplo, ktoré pri výrobe vodíka vzniká.

Dotácie na vodíkové autá nečakaj, nie sú ani pre elektromobily

Štát chce ponúknuť investičnú pomoc aj pri nákupe autobusov či osobných vozidiel. Uniknutý plán ale hovorí o „nefinančných opatreniach“, takže to zrejme nemôžeme čítať ako dotácie na kúpu vodíkových automobilov – štát Slovákom aktuálne nijako nepomáha ani s nákupom elektromobilov, ktoré sú na našom trhu, na rozdiel od vodíkových aút, už bežne dostupné.

Spomenuté vodíkové vlaky sú však na pláne až na konci roku 2024 a aj to najprv vo forme ich prenájmu. Samotný nákup je, ako dvadsiate opatrenie, plánovaný až po overení zmysluplnosti celého projektu na koniec roka 2028 a neskôr. A keďže dovtedy hrozí hneď niekoľko nových volieb a zmien politickej garnitúry, pravdepodobne s nimi na našich železniciach veľmi počítať nemožno.

Podobne utopicky vyzerá plán na vlastný slovenský vodíkový vlak, respektíve vodíkové „agregáty“ nahrádzajúce dieselové motory v dnešných rušňoch.

Oveľa reálnejšie to však môže byť v autobusovej doprave, vzhľadom na spomínané plány budovania čerpacích staníc. Slovenský vodíkový autobus už čitatelia Fontech dobre poznajú a napríklad Bratislava chce vodíkové autobusy nakúpiť od zahraničných firiem už tento alebo budúci rok, hneď v počte 40 kusov.

Sulík vidí vodík ako príležitosť aj pre univerzity, nové Centrum výskumu vodíkových technilógií by malo už tento rok začať vznikať v Košiciach vďaka spolupráci s Technickou univerzitou a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika. Všetko tiež zastreší Slovenská akadémia vied.

Podľa Denníka N musí podklady posúdiť Útvar hodnoty za peniaze. Autormi akčného plánu sú Sulík, profesor Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay, generálny riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Peter Blaškovitš, Ján Weiterschütz z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska aj bývalý novinár týždenníka Trend a Revue priemyslu, dnes priemyselný analytik Martin Jesný. Materiál mal vznikať pol roka za spolupráce „stoviek subjektov“.