Toyota našla jediný spôsob, ako pochovať elektromobily. Takto chce spaľováky zbaviť emisií

V článku boli použité aj materiály TASR.

Toyota sa rozhodla, že bežné automobily nerobia pre svetový ekologický postup dostatok. Prišli s inovatívnou technológiou, ktorá má počas jazdy z ovzdušia odstraňovať CO2. Nová inovácia by tak bola stredovým míľnikom pre všetkých kritikov „spaľovákov“, no aj tých, ktorým sa do elektromobilu zatiaľ sadať nechce.

Elektromobily sú síce označované za sľubné riešenie na zníženie emisií, ale ich širokému rozšíreniu bránia praktické problémy, ako napríklad obmedzený dojazd a problémy s batériami. Práve preto Toyota priekopnícky prišla s prevratnou koncepciou. Ako upozornil portál Carscoops, nový plán Toyoty predstavuje filtre na zachytávanie oxidu uhličitého priamo do vozidiel.

Cieľom tohto inovatívneho prístupu je riešiť vplyv jazdy bežných „spaľovákov“ na životné prostredie aktívnym odstraňovaním CO2 z atmosféry počas prevádzky. Celá koncepcia vlastne spočíva v montáži vzduchových filtrov do prednej časti vozidiel. Naplno by sa tak využilo odpadové teplo z motora na zachytávanie a vstrekovanie CO2 do jednorazovej kvapaliny.

Tento systém by teda mal vodičom umožniť užiť si pohodlie tradičných automobilov poháňaných palivom a zároveň zmierniť ich uhlíkovú stopu.

Súčasná implementácia tejto technológie ale ešte nie je dosť efektívna. Správy uvádzajú, že filtre zachytávajú len zlomok emisií produkovaných týmito motormi, pričom počas typickej jazdy sa zachytí približne 20 gramov CO2. Tieto účinky veru nie sú veľmi výrazné v porovnaní so značnými emisiami, ktoré vznikajú pri spálení jedného litra benzínu. Zároveň nie je celkom jasné, čo sa myslí pod pojmom typická jazda.

Realita je však taká, že tento efekt zrejme bude úplne zanedbateľný – zatiaľ čo elektromobily dnes vypúšťajú okolo 128 gramov CO2/kilometer, u spaľovákov hovoríme o takmer 260 gramoch CO2/kilometer. V tejto hodnote je pritom započítané úplne všetko od výroby auta až po emisie spojené s prevádzkou a pohonnými hmotami pri životnosti 150 000 kilometrov, uvádza portál Virta.

Aj keď teda Toyota tento nový systém prezentuje ako spôsob, ktorým sa „vyhne“ elektromobilom, realita hovorí niečo iné – ak by to tak naozaj malo byť, systém by musel byť 13-násobne výkonnejší a zároveň lacnejší než cenová prémia elektromobilu. Ak by sa ale aj podarilo tento systém výrabať s dostatočne nízkou cenou, stále by dávalo väčší zmysel inštalovať ho na elektromobily a zbaviť ich aj zbytkového množstva emisií, prípadne ich urobiť karbónovo negatívnymi (z atmosféry by extrahovali viac CO2 než vypúšťajú).

Toyota stavila na ekologickosť

Využitie tohto systému na výrazné zníženie emisií z vozidiel zostáva neisté. Napriek tomu však snaha Toyoty o inovatívne riešenia znázorňuje, že sú skeptickí voči rozšíreniu elektrických vozidiel. Predstavitelia spoločnosti verejne vyjadrili pochybnosti o trhovom potenciáli elektrických vozidiel a predpokladajú, že v budúcnosti nebudú tvoriť viac ako 30 % predaja vozidiel, informuje Futurism.

Koji Sasahara/AP Photo/TASR

Tento skepticizmus podporujú klesajúce údaje o predaji elektrických vozidiel napriek stimulom, ako sú daňové úľavy a zníženie cien. Okrem toho praktické obavy, ako napríklad výkonnosť elektrických vozidiel v extrémnych poveternostných podmienkach, ďalej zdôrazňujú problémy spojené s úplným prechodom na elektrický pohon.

Snaha Toyoty o ekologickejšiu prevádzku konvenčných vozidiel na plynový pohon je chvályhodná. Účinnosť jej úsilia sa však nakoniec bude merať hmatateľnými výsledkami. Dovtedy zostáva skepsa voči realizovateľnosti skutočne ekologických vozidiel na plynový pohon opodstatnená.

Najväčšou kritikou elektromobilov je recyklácia batérií

Švédski a indickí vedci popísali metódu, ktorá pri recyklovaní lítiovo-iónových batérií umožňuje využiť drvivú väčšinu použitých vzácnych kovov. Využíva na to rozpúšťadlo vyrobené z moču a octu, respektíve jeho podstatnej zložky – kyseliny octovej. TASR informuje na základe článku servera thecooldown.com.

Pixabay (Úprava redakcie)

Vedci z Linného univerzity (LNU) vo Švédsku a z Indického technologického inštitútu v Madrase (IITM) publikovali výsledky svojej práce v podobe štúdie v odbornom časopise ACS Omega.

V rámci neustálej snahy o zlepšovanie výroby, uskladňovania a recyklácie batérií pre elektromobily vedci experimentujú s rôznymi materiálmi. Nová metóda recyklácie využíva rozpúšťadlo z ľahko dostupných zdrojov a výrazne nižšie množstvo energie než doteraz používané postupy.

„Kombinácia ľahko dostupných a relatívne neškodných látok a vysokej energetickej efektivity dáva našej metóde potenciál fungovať veľkokapacitne. Účinnejšie a ekologickejšie postupy nám umožnia recyklovať skutočne vysoké množstvo použitého kobaltu, ktorý tak nebude potrebné ťažiť,“ uviedol v tlačovej správe Ian Nicholls z LNU. Nová metóda údajne umožní recyklovať až 97 percent kobaltu použitého v batérii.

Kobalt je kov chemickými vlastnosťami podobný železu a niklu, v porovnaní s niklom je však oveľa vzácnejší. Nie je známe, že by sa v prírode vyskytoval v podobe rudných nálezísk, vždy sa vyskytuje iba ako sprievodný prvok v niklových rudách alebo v sulfidických rudách medi či olova, čo komplikuje a sťažuje jeho získavanie.

Rastúca popularita elektromobilov si vyžaduje čoraz väčšie množstvo zdrojov na výrobu batérií. Ich ťažba však pre životné prostredie často predstavuje výraznú ekologickú záťaž. Riešením tejto dilemy by preto mohli byť práve ďalšie výskumy v oblasti zdokonaľovania procesu recyklácie starých batérií.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita