Predaj tepelných čerpadiel v Európe opäť rastie a čoraz jasnejšie ukazuje, že energetická transformácia kontinentu sa presúva z politických deklarácií do reálneho trhu. Najnovšie predbežné dáta Európskej asociácie tepelných čerpadiel (EHPA) naznačujú, že rok 2025 priniesol ďalší výrazný posun smerom k elektrifikácii vykurovania.

V šestnástich sledovaných európskych krajinách sa predalo približne 2,62 až 2,63 milióna rezidenčných tepelných čerpadiel, čo predstavuje medziročný rast približne o 10 až 11 percent. Celkový počet inštalovaných zariadení tak v Európe dosiahol približne 28 miliónov.

Ide o čísla, ktoré jasne potvrdzujú trend postupného ústupu od fosílnych palív v sektore vykurovania. Zároveň ukazujú, aký silný vplyv majú na správanie domácností vládne politiky, a to od dotácií až po nastavenie daní z energií.

V dvanástich zo šestnástich sledovaných krajín predaje tepelných čerpadiel v roku 2025 medziročne rástli. Hlavným dôvodom je stabilizácia dotačných schém a kroky vlád, ktoré znižujú náklady na elektrinu alebo priamo podporujú prechod na nízkoemisné zdroje vykurovania. Tepelné čerpadlá totiž využívajú relatívne malé množstvo elektrickej energie na výrobu tepla, vďaka čomu sa pri správne nastavených cenách energií stávajú konkurencieschopnejšie než tradičné kotly.

Belgicko napríklad zaznamenalo približne sedempercentný rast predaja, čo znamená približne 111-tisíc nových zariadení. Dôležitú úlohu zohrala kombinácia regulácií obmedzujúcich vykurovanie fosílnymi palivami a zníženie DPH na tepelné čerpadlá v novostavbách. Veľká Británia zaznamenala ešte dynamickejší vývoj. Vďaka vládnym programom ako Boiler Upgrade Scheme a novému plánu Warm Homes stúpli predaje o 27 percent na približne 125-tisíc jednotiek.

Generálny riaditeľ EHPA Paul Kenny upozorňuje, že práve daňová politika je jedným z najúčinnejších nástrojov transformácie energetiky. „Je základným pravidlom vládnutia, že práve dane menia správanie. Európske krajiny musia rýchlo znížiť dane na tepelné čerpadlá a elektrinu, aby sa stali najkonkurencieschopnejšou voľbou. Tento krok musí byť podporený stabilnými politikami. Inak bude Európa naďalej závislá od dovozu fosílnych palív od nespoľahlivých partnerov. Víkendové udalosti v Iráne to ukazujú jasnejšie než kedykoľvek predtým,“ uviedol Kenny.

Podľa neho bude kľúčová aj pripravovaná stratégia Európskej komisie pre vykurovanie a chladenie spolu s akčným plánom elektrifikácie. „Ide o skvelú príležitosť, ako motivovať vlády, aby rýchlejšie znižovali dane z elektriny. Má to priamy vplyv aj na domáci priemysel vyrábajúci tepelné čerpadlá pre domácnosti aj priemysel,“ dodal.

Freepik

Európa zrýchľuje prechod

Silný rast zaznamenalo aj Nemecko, kde v minulom roku zaznamenali rekord. Tepelné čerpadlá tam tvorili takmer polovicu všetkých predaných vykurovacích zariadení. Dôležitým faktorom je postupné obnovovanie dôvery spotrebiteľov v túto technológiu po období politických sporov o reformu vykurovania.

Na druhej strane existujú aj trhy, kde predaje klesajú. V Poľsku tento sektor bojuje s vlnou dezinformácií o účinnosti tejto technológie, zatiaľ čo vo Francúzsku vývoj spomalila neistota okolo vládneho rozpočtu a podpory pre domácnosti.

Ak predaje porovnáme s veľkosťou populácie, európskymi lídrami zostávajú severské krajiny. Nórsko, Fínsko a Švédsko predávajú viac než 30 tepelných čerpadiel na tisíc domácností. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Poľsko a Spojené kráľovstvo s menej než piatimi zariadeniami na tisíc domácností.

Popri domácnostiach rastie aj segment veľkých tepelných čerpadiel. Tie čoraz častejšie nachádzajú uplatnenie v priemyselných prevádzkach či systémoch centrálneho zásobovania teplom v mestách. Európa tak postupne buduje úplne nový technologický ekosystém okolo elektrifikácie vykurovania.

Freepik

Slovensko ako súčasť

Práve v tomto bode sa európske trendy stretávajú s výrazným slovenským príbehom. Najnovšia analýza s názvom „Nová éra tepla a chladu“ ukazuje, že sektor udržateľného vykurovania a chladenia sa stal jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví slovenskej ekonomiky.

Čísla sú pritom mimoriadne presvedčivé. V roku 2024 dosiahol tento sektor obrat 4,14 miliardy eur a vytvoril viac než 16 500 pracovných miest. Do výroby tepelných čerpadiel smerovalo viac než 500 miliónov eur investícií, pričom samotná výroba priniesla približne 3 000 nových pracovných miest.

Slovensko sa tak spolu s Českom a Poľskom postupne formuje do regiónu, ktorý analytici označujú ako európske „heat pump valley“. Ide o priemyselný klaster výrobcov a dodávateľov technológií pre tepelnú energetiku.

Výrobná kapacita slovenských závodov smeruje k úrovni približne 1,2 milióna tepelných čerpadiel ročne. Mimoriadne zaujímavé je aj to, že viac než 90 percent produkcie smeruje na export. Okolo výrobných závodov zároveň vyrástol rozsiahly ekosystém regionálnych firiem. Viac než 1 500 spoločností zabezpečuje montáž, servis a technické riešenia naprieč celou krajinou.

Už dnes sektor udržateľného tepla a chladu zamestnáva viac ľudí než jeden z najväčších priemyselných zamestnávateľov krajiny – U. S. Steel Košice. Analytici preto hovoria o začiatku nového priemyselného príbehu Slovenska.

Unsplash

Domáci trh má stále veľký potenciál

Zaujímavým paradoxom je, že napriek silnému výrobnému sektoru domáci trh zatiaľ zaostáva. V roku 2023 sa na Slovensku predalo približne 14-tisíc tepelných čerpadiel, čo predstavovalo medziročný pokles približne o 15 percent.

Experti preto upozorňujú, že potenciál technológie zatiaľ nie je naplno využitý. Jedným z dôvodov je aj nastavenie energetických daní. Elektrina je na Slovensku stále výrazne viac zaťažená než zemný plyn, a to približne trojnásobne. To prirodzene znižuje ekonomickú motiváciu domácností prechádzať na elektrické vykurovanie.

Analytici odporúčajú viacero krokov, ktoré by mohli situáciu zmeniť. Medzi nimi je stabilizácia dotačných programov, napríklad podpory približne 380 eur na kilowatt výkonu tepelného čerpadla, prehodnotenie daňového zaťaženia elektriny a postupné obmedzovanie fosílnych kotlov v nových budovách.

Ak by sa tieto opatrenia podarilo zaviesť, tepelné čerpadlá by mohli podľa odhadov pokrývať približne 9 percent vykurovania na Slovensku už do roku 2030. Okrem zníženia emisií by to zároveň posilnilo domáci priemysel, ktorý je už dnes významným exportným hráčom.

Štúdia „Nová éra tepla a chladu“ preto zdôrazňuje, že sektor udržateľného vykurovania nemožno vnímať ako doplnkové odvetvie energetiky. Ide o jeden z najrýchlejšie rastúcich pilierov slovenskej ekonomiky s výrazným exportným potenciálom, silným regionálnym dosahom a schopnosťou posunúť krajinu z modelu montážnej ekonomiky smerom k technologickým inováciám.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia