Mesiac, náš jediný prirodzený satelit, má mnoho tvárí a podôb. Možno si už počul výrazy ako krvavý Mesiac, vlčí Mesiac, snehový Mesiac či supermesiac. O Mesiaci, ktorý nájdeš v tomto článku, si však ešte určite nepočul. Nemal si zrejme ani odkiaľ, ide o nový reálny obraz Mesiaca, ktorý však zatiaľ nemá svoje pomenovanie, o téme informoval web ScienceAlert.

Pomenovanie mu chýba zrejme aj preto, lebo sa nespája so žiadnou jedinečnou udalosťou, ale so spôsobom, ako sa na náš prirodzený satelit pozeráme. Samozrejme, takýto pohľad sa nenaskytol len tak. Ide o jedinečný pohľad na Mesiac prostredníctvom poľa rádioteleskopov ASKAP (Australian Square Kilometre Array Pathfinder) nachádzajúcich sa v púšti v Západnej Austrálii.

ASKAP sa stal hlavným vedeckým nástrojom už viacerých štúdií. Medzi nedávno zverejnené patrí určite objavenie štyroch nezvyčajných objektov nachádzajúcich sa v hlbokom vesmíre, ktoré si astronómovia nevedia vysvetliť alebo zaznamenanie mimozemských signálov, pomocou ktorých sme rozlúskli záhadu chýbajúcej temnej hmoty.

Ako sme vytvorili takúto unikátnu snímku?

Tentokrát sa však austrálskym vedcom podarilo zaznamenať rádiové vlny vychádzajúce z lunárneho povrchu. Keďže Mesiac nie je „najlesklejším“ telesom vo vesmíre, dokáže odraziť len 6 % rádiových vĺn, ktoré sa k nemu dostanú. Vzhľadom na to, že Mesiac nedokáže dobre odrážať prichádzajúce rádiové vlny, väčšina z nich je absorbovaná a neskôr opätovne emitovaná ako žiarenie čierneho telesa.

Pohľad na Mesiac prostredníctvom rádioteleskopu ASKAP. E. Lenc, V.A. Moss, & K.W. Bannister (CSIRO) and D.C. Price (Curtin/Berkeley)

Žiarenie čierneho telesa je univerzálna funkcia, ktorá charakterizuje tepelné žiarenie všetkých zohriatych telies.

Narozdiel od iných teleskopov však ASKAP dokáže detegovať orientáciu odrazených rádiových vĺn, respektíve inak povedané polarizáciu. Keď dôjde k odrazu rádiových vĺn od povrchu, dôjde aj k zmene ich orientácie. Uhol tejto orientácie potom závisí od uhla povrchu, od ktorého sa rádiové vlny odrazili – to všetko platí vzhľadom na pozorovateľa.

Ako píše portál ANTF, orientácia polarizácie vždy smeruje do stredu Mesiaca, pričom jej intenzita sa najviac prejavuje na vonkajšom okraji. Keďže na vyjadrenie orientácie vedci využili farbu, Mesiac na obrázku sa javí ako vesmírna mydlová bublina.

Pre porovnanie prikladáme aj obraz Mesiaca vytvorený teleskopom NRAO (National Radio Astronomy Observatory) nachádzajúcim sa v Green Bank. Slnko sa v čase zhotovenia fotografie nachádzalo na ľavej strane, preto na tej strane vidieť teplejšie farby.

NRAO

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda