Superman ovládol svet. Skrýva sa za ním obrovská tragédia aj nepochopiteľné rozhodnutia

Superman III (1983)

Aj keď si druhý Superman v tržbách viedol o niečo horšie ako jednotka, stále išlo o veľký komerčný úspech. Aj preto sa spoločnosť Warner Bros. rozhodla vrhnúť sa aj do tretieho pokračovania. Na režisérskej stoličke zostal Richard Lester, ktorý už naplno popustil uzdu svojej fantázii a tónom filmu sa od prvých dvoch filmov výrazne odklonil.

Tretí Superman už totiž kombinoval superhrdinský príbeh s komédiou, čo vyvolalo zmiešané reakcie fanúšikov aj kritikov. Do hlavnej úlohe sa vrátil Christopher Reeve, pričom tentoraz čelil nielen vonkajším nepriateľom, ale aj vlastnej temnej stránke.

Dej filmu sa točil okolo zloducha Rossa Webstera (Robert Vaughn), miliardára, ktorý využíva počítačového génia Gusa Gormana (Richard Pryor) na realizáciu svojich plánov ovládnuť trh s kávou a ropou. Gus vytvára syntetický kryptonit, ktorý spôsobí, že Supermanovo správanie sa začne dramaticky meniť – vandalizuje pamiatky, ignoruje záchranné misie a upadá do depresie.

Superman nakoniec pri dramatickom súboji medzi zlým Supermanom a Clarkom Kentom na šrotovisku porazil svoju temnú stránku a obnovil svoju morálnu integritu. Film tiež sleduje Clarkov návrat do rodného Smallville, kde sa zbližuje so svojou stredoškolskou láskou Lanou Lang (Annette O’Toole).

Aj keď kritici opäť svorne vyzdvihovali prínos Christophera Reeva, film ako taký čelil kritike za slabší scenár, nadmerné využitie humoru a prílišnú orientáciu na postavu Richarda Pryora, čo mnohí vnímali ako odklon od superhrdinskej podstaty série.

Tretiemu Supermanovi sa nedarilo ani komerčne. S rozpočtom 39 miliónov v kinách zarobil slabých 80 miliónov a bolo jasné, že éra Supermana stvárneného Christopherom Reeveom sa blíži ku koncu.

Superman 4 (1987)

Po nepresvedčivom prijatí a častej kritike tretieho filmu sa Christopher Reeve rozhodol svoju rolu Supermana zavesiť na klinec. Napriek tomu ho producenti z Cannon Films presvedčili k návratu tým, že mu ponúkli veľkú výplatu 6 miliónov dolárov, kreatívnu kontrolu nad príbehom a financovanie jeho osobného projektu, drámy Street Smart.

Reeve sa k projektu okrem mastného honorára nechal presvedčiť práve prísľubom o posolstve, ktorým malo byť jadrové odzbrojovanie. Tomu zodpovedal aj dej filmu, ktorý sledoval Supermana rozhodnutého zbaviť svet jadrových zbraní po tom, čo dostane list od mladého chlapca znepokojeného hrozbou jadrovej vojny.

Proti tomu však bol Lex Luthor (opäť v podaní Gene Hackmana), ktorý vytvoril nebezpečného a nevyspytateľného protivníka – Nuclear Mana (Mark Pillow), geneticky vytvoreného klona Supermana poháňaného slnečnou energiou. Superman musí čeliť novej hrozbe, no v pozadí zároveň rieši čoraz komplikovanejší vzťah s Lois Lane a novou postavou Lacy Warfield.

Aj keď sa film počas Studenej vojny snažil priniesť silné posolstvo o jadrovom odzbrojení, na kolená ho zrazili nízke produkčné náklady a mizerná kvalita spracovania. Pôvodný rozpočet filmu bol znížený z 36 miliónov dolárov na 17 miliónov, čo malo katastrofálne následky na kvalitu vizuálnych efektov a celkovú produkciu.

Letové scény boli často recyklované z predchádzajúcich filmov a nové efekty pôsobili lacno a nedokončene. Navyše, po negatívnej testovacej projekcii bolo z filmu vystrihnutých približne 45 minút materiálu, čo spôsobilo nelogické skoky v deji.

Po uvedení do kín film zarobil iba 30,2 milióna dolárov celosvetovo, čo bolo sklamaním v porovnaní s predchádzajúcimi dielmi. Kritici aj diváci štvrtého Supermana odsúdili za slabý scenár, nekvalitné efekty a nevýrazného záporáka. Jediným svetlým bodom bol opäť výkon Christophera Reevea, ktorý sa snažil zachrániť film svojím charizmatickým stvárnením Supermana.

Aj preto je Superman IV: The Quest for Peace dodnes považovaný za jeden z najhorších superhrdinských filmov všetkých čias a symbolizuje finálny klinec do rakvy kedy fantastickej superhrdinskej série, ktorá začala ako revolučný projekt v roku 1978.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE ->>>

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály