Slovensko sa chce pod vedením aktuálneho ministra hospodárstva Richarda Sulíka stať vodíkovou veľmocou. Na EXPO 2020 hrdo ukazujeme koncept vodíkového superauta a Bratislava chystá nákup 40 vodíkových autobusov.

Sulíkove plány v oblasti dopravy však stoja a padajú na vybudovaní čerpacích staníc, respektíve ešte skôr na dodávkach a výrobe samotného vodíka, na ktorom má v najbližších časoch bežať nezanedbateľná časť našej ekonomiky.

Minister pritom dlhodobo prináša myšlienku „lacnej výroby vodíka“ v našich jadrových elektrárňach. Zjednodušene totiž možno povedať, že štiepna reakcia v jadrovom reaktore prebieha stále, odber elektriny je však, napríklad v noci, iba minimálny. Táto „lacná“ a prebytočná energia by tak mohla smerovať do produkcie tzv. modrého vodíka (o zelenom vodíku hovoríme pri elektrolýze poháňanej obnoviteľnými zdrojmi ako sú vodné či veterné elektrárne a hnedom pri využití energie zo neekologických zdrojov, napr. uhlia).

Prípravy bežia naplno

Vedľa jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa aktuálne chystá výstavba solárneho parku, no rušno je už aj okolo vodíka. Ako uviedol pre agentúru SITA predseda dozornej rady Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS) Rastislav Podhorec, detaily vodíkového projektu sa v súčasnosti finalizujú, hoci niektoré z parametrov sú stále predmetom posudzovania.  Takto vyrobený vodík pološtátnou spoločnosťou JESS má prispievať najmä k dekarbonizácii verejnej dopravy v Trnavskom kraji. Dá sa teda predpokladať, že miestna VÚC zadá tender na nákup vodíkových autobusov podobne, ako to už urobila Bratislava. V hlavnom meste má stáť aj jedna z prvých „štátnych“ vodíkových čerpacích staníc.

„Keďže solárna elektráreň sa bude nachádzať na pozemkoch v Jaslovských Bohuniciach, je prirodzené, že JESS v tejto veci rokoval práve s Trnavským samosprávnym krajom. Predseda Trnavského kraja Jozef Viskupič je veľkým podporovateľom vodíka, dohoda o spolupráci je pripravená a vo veľmi krátkom čase bude podpísaná,“ dodal Podhorec. Elektrolyzér bude podľa neho v pilotnej fáze využívaný na výrobu vodíka, ale aj na overovanie jeho funkcionalít a na ďalšie využitie v rámci prenosovej sústavy.

Celú technológiu treba doladiť

Samotný projekt má podľa Podhorca potenciál posilniť spoluprácu s univerzitami a ďalšími partnermi nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech či Rakúska. „Projekt splnil všetky požiadavky a bol zaradený medzi horúcich kandidátov na získanie statusu IPCEI – Important projects of the common european Interest,“ podotkol Podhorec.

Nie je teda úplne jasné, ako veľa vodíka dokáže jeden z prvých elektrolyzérov na Slovensku vôbec vyrobiť. Vodík z Jaslovských Bohuníc ale majú okrem MHD a prímestskej dopravy využívať aj nákladné automobily jedného z najväčších logistických parkov a „Sulíkove vlaky“, o ktorých minister tiež pravidelne hovorí: „Vodík od spoločnosti JESS by mohol prispieť aj k prevádzke prvého vodíkového vlaku Železničnej spoločnosti Slovensko,“ dodal Podhorec, podľa ktorého sa vodík rýchlo rozšíri najmä v oblasti prepravy nákladov, verejnej prímestskej autobusovej a železničnej dopravy. „Zároveň tiež výrazne prispeje k dekarbonizácii výroby tepla a v ďalších energeticky náročných odvetviach priemyslu,“ doplnil.

Samozrejme, jednou z kľúčových otázok je, koľko to všetko bude stáť. Presnú výšku investície do vodíkového projektu zatiaľ firma JESS nekonkretizovala. Podľa Podhorca si však samotná výroba vodíka vyžiada investície rádovo v jednotkách miliónov eur. „Je však potrebné zdôrazniť, že pri tak inovatívnej a nerozšírenej technológii je veľmi vysoký predpoklad znižovania cien v pár nasledujúcich rokoch. Zároveň je vysoký predpoklad usporadúvania projektu a zvyšovania produkcie. To si vyžiada ďalšie investície, s ktorými zatiaľ nepočítame,“ konštatoval Podhorec.

Predseda dozornej rady teda zatiaľ plány na navyšovanie výrobných kapacít nekonkretizuje, zdá sa však, že štátna vodíková stratégia nezostáva len na papieri, ale veci sa dávajú do pohybu už aj v praxi.

Jadrová energetická spoločnosť Slovenska vznikla koncom roka 2009. Je spoločným podnikom slovenskej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a. s. (JAVYS), ktorá vlastní 51 % podiel a českej energetickej skupiny ČEZ vlastniacej 49 % akcií spoločnosti. Dnes ju poznáme najmä vďaka projektom v jadrových elektrárňach Bohunice a Mochovce, je však logické, že sa časom bude transformovať aj smerom k iným zeleným zdrojom energie.