Keď sa povie moderná stíhačka 4. alebo 5. generácie, pravdepodobne si okamžite predstavíš siluetu americkej F-16, prípadne futuristické krivky F-35 Lightning II. Niet sa čomu čudovať. Americký marketing a technologická dominancia spoločnosti Lockheed Martin v posledných rokoch doslova prevalcovali starý kontinent. Európske štáty jeden po druhom podpisujú miliardové kontrakty s Washingtonom, čím sa prehlbuje technologická aj politická závislosť Európy od Spojených štátov.

V tomto americkom tieni však operuje stroj, ktorý vznikol s úplne inou filozofiou. Kým USA stavajú lietadlá, ktoré majú dominovať hrubou silou a „neviditeľnosťou“ (stealth), Švédi postavili stíhačku pre Dávida, ktorý bojuje proti Goliášovi.

JAS 39 Gripen nie je len lietadlo. Je to zhmotnenie švédskej mentality a odpoveď na otázku, ako ubrániť krajinu, keď máš proti sebe početnú presilu a tvoje letiská sú zničené v prvých minútach vojny. Je to stroj, ktorý nepotrebuje dlhé betónové dráhy, ale stačí mu obyčajná okresná cesta uprostred lesa. Stroj, ktorý medzi misiami nenatankuje a nevyzbrojí tím špecializovaných inžinierov, ale partia brancov s jedným technikom a nákladným autom.

Dnes sa nepozrieme len na unikátny datalink či schopnosť vzlietnuť z lesnej cesty. Gripen je predovšetkým lekciou z európskej strategickej autonómie. Ak to starý kontinent myslí s nezávislosťou od USA vážne, Švédsko nám ukazuje manuál. Ako je však možné, že relatívne malá krajina dokázala technologicky konkurovať superveľmociam a vytvoriť stroj, ktorý mení pravidlá hry?

Súboj pilota s počítačom

Aby si pochopil, prečo je Gripen taký, aký je, musíš sa vrátiť do čias, keď Európu delila Železná opona. Švédsko, hoci neutrálne, sedelo na sude s pušným prachom. Jeho doktrína „ozbrojenej neutrality“ bola jednoduchá, no brutálna: v prípade invázie Sovietskeho zväzu musí švédske letectvo prežiť prvú vlnu útokov, rozptýliť sa do lesov a odtiaľ hrýzť útočníka tak dlho a bolestivo, až ho to prestane baviť.

Saab

V 70. rokoch túto úlohu plnil legendárny Saab 37 Viggen. Bol to výkonný stroj, schopný neuveriteľných kúskov, no mal dva problémy – bol obrovský a jeho prevádzka bola extrémne drahá. Švédsky parlament teda postavil inžinierov zo Saabu pred takmer neriešiteľnú rovnicu. Armáda potrebovala lietadlo, ktoré bude mať rovnaké alebo lepšie bojové schopnosti ako ťažký Viggen, no bude o polovicu ľahšie a o polovicu lacnejšie na prevádzku. A aby toho nebolo málo, muselo ísť o skutočný viacúčelový stroj, píše Saab.

Tak vznikol projekt JAS, čo je skratka pre Jakt (stíhací), Attack (útočný) a Spaning (prieskumný). Kým iné krajiny, vrátane USA, vtedy vyvíjali špecializované stroje pre každú úlohu zvlášť, Švédi chceli všetko v jednom malom balení. Prepnutie medzi rolami nemalo trvať hodiny v hangári, ale malo sa diať stlačením tlačidla v kokpite.

Tanec na ostrí noža: Keď počítač prevezme riadenie

Čítaj viac z kategórie: Vojenské technológie