Ľudstvo chce obývať „nový svet“. V hĺbke 2 000 m našli mimoriadne vzácny zdroj energie
Aktualizované 14. februára 2026:
Výstavba prvej podmorskej výskumnej stanice sa rozbehla už v marci 2025, zatiaľ na pevnine v meste Guangzhou. Tam vzniká vývojové a testovacie zázemie určené na výskum takzvaných cold seep ekosystémov, teda oblastí, kde z morského dna unikajú uhľovodíky, najmä metán.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneSúčasťou projektu sú tlakovzdorné laboratóriá a pokročilé simulačné systémy, ktoré majú preveriť možnosti dlhodobého pobytu ľudí v extrémnych podmienkach hlbokého mora. Cieľom nie je len samotná stavba stanice, ale aj technologická validácia systémov, ktoré umožnia bezpečnú prevádzku v prostredí s enormným tlakom a obmedzenou dostupnosťou zásobovania.
V auguste 2025 sa do výskumných aktivít zapojila aj ponorka Haiqin, ktorá koordinovala vedecké misie s autonómnym diaľkovo ovládaným robotom Haidou 1. Spoločne realizovali geologické a biologické prieskumy, ktoré majú priamu väzbu na budúcu prevádzku stanice. Zber dát z morského dna a okolitých ekosystémov je kľúčový pre pochopenie dynamiky metánových únikov aj pre hodnotenie potenciálu nerastných zdrojov.
Paralelne s tým Čína buduje rozsiahlu podmorskú infraštruktúru. V októbri 2024 sa začala výstavba národnej siete pozorovacích káblov vo východných moriach a v Juhočínskom mori. Ambíciou je zabezpečiť monitorovanie oceánu v reálnom čase od morského dna až po hladinu. Takáto dátová infraštruktúra môže výrazne podporiť fungovanie budúcej hlbinnej stanice, či už z pohľadu bezpečnosti, alebo kontinuálneho vedeckého výskumu.
Projekt sa však odohráva v geopoliticky citlivom priestore. Juhočínske more je nielen bohaté na metánové hydráty, ale aj predmetom dlhodobých územných sporov. Medzinárodné právo, konkrétne Dohovor OSN o morskom práve známy ako United Nations Convention on the Law of the Sea, v článkoch 60 a 80 stanovuje, že inštalácie na mori podliehajú súhlasu pobrežného štátu. Arbitrážne rozhodnutie z roku 2016 pritom oslabilo niektoré čínske nároky v tejto oblasti.
Peking zatiaľ nezverejnil presnú lokalitu pripravovanej stanice. Absencia detailov prirodzene vyvoláva otázky, či pôjde výhradne o civilný vedecký projekt, alebo o infraštruktúru s potenciálom takzvaného dual use využitia.
Ak sa však plán podarí naplniť, Čína získa unikátnu platformu pre výskum hlbokomorských ekosystémov, energetických zdrojov aj nových technológií pre extrémne prostredie.
Pôvodný článok:
Čína ešte len v marci 2025 oficiálne potvrdila projekt výstavby prvej podmorskej výskumnej stanice, no už o pár týždňov ohlásila hmatateľný technický míľnik. Morské skúšky nového 6-kilometrového ROV Haiqin v Juhočínskom mori prebehli úspešne a výstavba sa posúva do novej fázy.
Stroj v skúškach presiahol hĺbku 4 100 m, stabilne navigoval, manipulátormi odoberal sedimenty a biologické vzorky a preukázal, že Čína má k dispozícii robotickú platformu pripravenú na hlbokomorské misie. V praxi to znamená, že pred „obývanou“ fázou výskumu sa rozbieha robustná bezposádková etapa, ktorá dokáže mapovať lokality, znižovať riziko a optimalizovať umiestnenie a dizajn samotnej stanice.
Zároveň sa rozširuje „nervová sústava“ podmorskej infraštruktúry. Podľa denníka Global Times sa buduje celoštátna káblová dnová pozorovacia sieť vo východných moriach a v Juhočínskom mori s centrálnym monitorovacím a dátovým uzlom v šanghajskom Lingangu. Cieľom je trojrozmerné, takmer v reálnom čase prepojené sledovanie od dna po hladinu. Pre stanicu v 2 000 m je to kľúčové. Predsa len, potrebné dáta, prenos a napájanie sú predpokladom pre dlhé pobyty ľudí a citlivé experimenty v uzavretom prostredí.
Ak sa stanica ocitne mimo čínskych výsostných vôd, v cudzej výhradnej ekonomickej zóne platí podľa UNCLOS, že výstavba umelých ostrovov a inštalácií podlieha právam príslušného pobrežného štátu (čl. 60, 80), a arbitráž z roku 2016 oslabuje čínske historické nároky na sporné oblasti Juhočínskeho mora.
Aj preto bude rozhodujúce, kde Peking stanicu skutočne ukotví a do akej miery bude schopný odlíšiť civilný vedecký účel od potenciálneho „dual-use“. To všetko s horizontom dokončenia okolo roku 2030 a s rastúcou technickou kapacitou (ROV, vrtné lode, káblové siete), ktorá robí z vízie realizovateľný medzinárodne citlivý projekt.
Nový zdroj energie je na dosah
V marci 2025 sa projekt čínskej „hlbokomorskej vesmírnej stanice“ posunul z vízie k detailnejšiemu plánovaniu. K realizácii bude potreba modulárna architektúra (obytný, experimentálny, riadiaci a energetický modul) pre šesťčlennú posádku s pobytmi do 30 dní v hĺbke okolo 2 000 m.

Prioritou majú byť studené pramene a metánové hydráty, pričom stanica má fungovať ako uzol pre prepojenie s autonómnymi ponorkami, výskumnými loďami a dnovými observatóriami. Paralelne sa v marci objavili aj oficiálne zmienky čínskych inštitúcií o „chladnopramennej“ infraštruktúre v Juhočínskom mori, čo zapadá do tejto ambície vybudovať komplexný systém pozorovania a odberu vzoriek.
Juhovýchodná časť mora je v čínskej vedecko-politickej komunikácii čoraz častejšie opisovaná ako potenciálne „nový Perzský záliv“. Nie pre ropu, ale pre plyn viazaný v hydrátových ložiskách a pre súvisiaci biochemický výskum okolo studených prameňov. V tomto svetle dáva zmysel cieľ umiestniť stanicu do hĺbky, kde ekosystémy prirodzene existujú, a zbierať kontinuálne dáta o geochemických tokoch metánu i citlivej biodiverzite.
V júni OSN schválila čínsko-vedený program Global Hadal Exploration Programme (GHEP), zameraný na najhlbšie časti oceánov. To síce nie je priamo „stanica v 2 000 m“, ale signalizuje, že Peking si buduje aj multilaterálnu reputáciu v oceánografii a prístup k zdieľanej infraštruktúre a dátam.
Súbežne sa upresňovali schopnosti novej vrtnnej lode Meng Xiang, ktorá má ambície siahať k Mohorovičićovej diskontinuitě a začať ťažké vrtné misie v Juhočínskom mori — potenciálne ako technické „zázemie“ pre veľké podmorské projekty vrátane staničnej siete a geologického výskumu hydrátov.
Výskumná stanica hlboko v mori
Stanica by počas mesačných misií mala poskytovať priestor pre šiestich vedcov. Stanica by mala byť zameraná najmä na štúdium „studených prameňov“, čo sú ekosystémy bohaté na život a veľké ložiská metánových hydrátov, čo predstavuje potencionálny zdroj energie budúcnosti.

Metánové hydráty sú pevné zlúčeniny metánu a vody, ktoré pripomínajú ľad. Podľa odhadov v Juhočínskom mori sa nachádza až 70 miliárd ton metánových hydrátov, čo predstavuje približne polovicu súčasných čínskych zásob ropy a zemného plynu. Okrem toho sa v mori nachádzajú aj ložiská niklu a kobaltu. More je tiež domovom pre stovky druhov živočíchov a niektoré z nich produkujú enzýmy, ktoré by mohli byť kľúčové v liečbe rakoviny.
Vedci na stanici budú vedieť vykonávať experimenty v reálnom čase, pričom budú spolupracovať aj s autonómnymi ponorkami, výskumnými loďami a podmorskými observatóriami.
Stanica bude tiež vybavená pokročilým systémom podpory života, ktorý umožní vedcom dlhodobý pobyt. Súčasťou bude monitorovacia sieť na sledovanie hladiny mora, ekologických zmien či tektonickej aktivity. Výskumná stanica by mala ako zdroj využívať jadrovú energiu a tiež sa plánuje, že bude ako súčasť väčšej prepojenej infraštruktúry. Predpokladá sa, že do projektu bude zapojená aj vrtná loď Mengxiang.
Čína zatiaľ neposkytla úplné konkrétne plány o veľkom projekte. Nejde však o prvý podmorský projekt. Americká spoločnosť Prometheus Ocean Group už predstavila podobnú víziu podmorského výskumného zariadenia. Zatiaľ ale nie je známy časový harmonogram realizácie.

Taktiež britská spoločnosť DEEP pracuje na modulárnych podmorských kapsulách, ktoré budú tiež slúžiť na podmorské výskumy. Podmorská kapsula Vanguard bude určená na krátkodobé výskumy a kapsula Sentinel už bude schopná poskytnúť priestor pre šesť člennú posádku na 28-dňové misie v hĺbke 200 metrov.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

AI pomohla vedcom vylepšiť mozgový implantát. Nevidiaci muž vďaka nemu zazrel záblesky svetla

Slováci môžu získať iPhone za pár drobných. Lákavá ponuka operátora má však podmienku

Spielberg prekvapuje. Chystá film, aký ešte nikdy nenatočil, môže vzniknúť blízko Slovenska

Vyskúšal som holiaci strojček, ktorý sa sám čistí. Najviac ma však dostala jedna funkcia

Okolo Zeme sa objavilo niečo, čo vedci ešte nevideli. Družica odhalila záhadný úkaz
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Tieto tri autá strácajú na hodnote najmenej: Elektromobil prekvapil a v bazároch drží krok s obľúbenou Škodovkou

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

TEST Slováci často túžia po autách, ktoré vôbec nevyužijú. 6 otázok ti ukáže, aké skutočne potrebuješ
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Má kapacitu ako celá spotreba krajiny, no takmer sa nepoužíva. Slovensko dostane nový zdroj plynu
- Vedci odhalili štyri hranice, ktoré udržiavajú Zem v bezpečí. Tri sme už prekročili, varujú
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Vypredali ho skôr, než začala výroba. Prvý elektromobil slávnej značky je prekvapivý hit
- Vedci objavili materiál, ktorý opraví ľudské kosti extrémne rýchlo. Jeho pôvod fascinuje
- Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady
-
- Švajčiari prišli na spôsob, ako vykurovať domácnosti takmer zadarmo. Teplo získajú z nečakaného zdroja
- 217 dní nevideli slnečné svetlo. Britská jadrová pýcha prekonala rekord, ale za akú cenu
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Tieto tri autá strácajú na hodnote najmenej: Elektromobil prekvapil a v bazároch drží krok s obľúbenou Škodovkou

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

