Vedecký tím z Číny uskutočnil prelomový experiment. Po prvýkrát v histórii sa úspešne podarilo transplantovať geneticky modifikovanú pečeň z prasaťa do teľa človeka s mozgovou smrťou. Pečeň fungovala normálne počas celých 10 dní experimentu bez známok odmietnutia, čo otvára nové možnosti pre pacientov s ochorením pečene, ktorí často nemajú inú možnosť než dlhú dobu čakať na vhodného ľudského darcu.

Tento míľnik, publikovaný v prestížnom žurnále Nature, predstavuje dôležitý krok v oblasti xenotransplantácie. Ak sa metóda osvedčí aj pri živých pacientoch, mohla by pomôcť tisícom ľudí, ktorí čakajú na vhodného darcu. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Ako prebiehala transplantácia prasačej pečene?

Doterajšie pokusy s orgánmi geneticky upravených ošípaných sa zameriavali najmä na srdce a obličky, avšak pečeň predstavuje oveľa komplexnejší orgán. Jej funkcie zahŕňajú metabolizmus tukov, bielkovín a cukrov, čo znamená vyššie riziko imunitnej reakcie. Napriek tomu sa vedcom podarilo dosiahnuť úspech vďaka šiestim genetickým úpravám zameraným na minimalizáciu odmietavej reakcie organizmu.

(Tao et al., Nature, 2025

Zásadným prvkom tohto experimentu bolo, že pečeň pacienta nebola odstránená, ale prasačí orgán bol umiestnený do brušnej dutiny ako tzv. pomocný transplantát. Bol pripojený na krvný obeh pacienta a vedci monitorovali jeho funkcie, ako je produkcia žlče a bielkovín.

Počas trvania štúdie orgán úspešne produkoval žlč aj prasačí albumín, pričom krvný obeh v pečeni zostal stabilný. Odmietnutie imunitným systémom sa podarilo potlačiť použitím imunosupresív, ktoré zabránili aktivite T- a B-lymfocytov. Napriek tomu, že experiment trval len desať dní a prebiehal na pacientovi s mozgovou smrťou, ukázal, že geneticky modifikovaná prasačia pečeň dokáže fungovať v ľudskom tele aspoň po určitý čas.

Čo znamená tento objav pre budúcnosť medicíny?

Nedostatok vhodných darcovských orgánov je jednou z najväčších výziev modernej transplantológie. Prasačie orgány predstavujú sľubnú alternatívu, no stále existujú výzvy, ktoré musia vedci prekonať. Jednou z nich je otázka, či prasačia pečeň dokáže dlhodobo nahradiť funkciu poškodenej ľudskej pečene u živých pacientov.

(Tao et al., Nature, 2025

Podľa odborníkov tento experiment dokazuje, že genetické úpravy skutočne pomáhajú znižovať riziko hyperakútneho odmietnutia orgánu. Napriek tomu, že výskum bol vykonaný len na jednom pacientovi a skúmal iba základné funkcie pečene, otvára cestu pre ďalšie štúdie a potenciálne klinické skúšky na pacientoch s terminálnym zlyhaním pečene.

Ak sa ukáže, že prasačia pečeň dokáže dlhodobo nahradiť ľudskú, mohlo by to znamenať revolúciu v transplantológii a záchranu života tisícov pacientov. Výskum síce ešte nie je v štádiu bežného klinického využitia, no je to ďalší krok smerom k využitiu zvieracích orgánov ako dočasných „mostov“ pri čakaní na vhodného ľudského darcu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky