Európska únia odložila plánované zavedenie nového biometrického systému cestovných kontrol pre občanov tretích krajín, ktorí vstupujú do schengenského priestoru. Pôvodne mala novinka, známa ako systém Vstup/Výstup, začať fungovať už 10. novembra 2024. Avšak, členské štáty ako Nemecko, Francúzsko a Holandsko oznámili, že IT systémy potrebné na jej implementáciu ešte nie sú pripravené.

Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vo štvrtok potvrdila, že plánovaný termín už nie je aktuálny a nový harmonogram zatiaľ nebol stanovený. Európska komisia však skúma možnosti postupného zavedenia systému, aby bol čo najplynulejší.

Jedným z hlavných dôvodov meškania je nedostatočná pripravenosť IT infraštruktúry, ktorú má na starosti európska agentúra eu-LISA. Nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že centrálny IT systém ešte nie je stabilný a funkčný, čo brzdí jeho nasadenie. Pritom Nemecko, Francúzsko a Holandsko patria medzi krajiny s najväčším počtom vstupov občanov tretích krajín do schengenského priestoru – až 40 % všetkých vstupov sa realizuje práve v týchto štátoch.

Nový systém Vstup/Výstup má priniesť digitálnu evidenciu prekročenia hraníc. Táto technológia by mala prepojiť cestovný doklad s biometrickými údajmi ako sú odtlačky prstov a sken tváre, čím by sa mala zvýšiť presnosť identifikácie a zjednodušiť hraničné kontroly. Výhodou je tiež odstránenie potreby manuálneho pečiatkovania pasov, čo je dnes časovo náročné. V neposlednom rade neposkytuje ani dostatočne spoľahlivé informácie o dĺžke pobytu jednotlivcov.

Európska komisia zároveň verí, že tento systém pomôže pri riešení problémov súvisiacich s neregulárnou migráciou a prispeje k väčšej bezpečnosti občanov Európskej únie. Avšak vzhľadom na technologické komplikácie a zložitosť celého procesu sa zdá, že k plnému nasadeniu biometrických kontrol na vonkajších hraniciach Schengenu dôjde neskôr, než sa pôvodne plánovalo.

Odloženie zavedenia systému môže vyvolať aj otázky ohľadom ďalších bezpečnostných opatrení na hraniciach EÚ, najmä v kontexte súčasných migračných tlakov a potreby zlepšenia hraničnej kontroly. Schopnosť efektívne monitorovať vstupy a výstupy osôb z tretích krajín je preto kľúčová pre budúcnosť migračnej politiky únie.