Zvyšovanie cien energií podnietilo v poslednom období výrazný nárast záujmu o inštaláciu malých fotovoltických elektrární na rodinných domoch, ale aj o ich pripojenie do siete s možnosťou odpredávať prebytočnú energiu. Napríklad Stredoslovenská distribučná (SSD) eviduje za prvé štyri mesiace tohto roka 3,5-násobok žiadostí o pripojenie ako za celý rok 2021. Podľa odborníkov má však systém podpory obnoviteľných zdrojov aj nedostatky.

„Od polovice minulého roka evidujeme enormný záujem o pripájanie malých zdrojov na výrobu elektriny (MZE),“ uviedol hovorca SSD Miroslav Gejdoš. Distribučná spoločnosť podľa neho eviduje približne 5000 malých zdrojov elektriny s možnosťou dodávky prebytkov elektriny do tzv. virtuálnej batérie. „Pre porovnanie, za obdobie január – apríl 2023 sme spracovali toľko požiadaviek o pripojenie MZE ako za obdobie január – október 2022,“ priblížil Gejdoš.

Ešte vyšší záujem o pripojenie fotovoltických elektrární eviduje podľa hovorkyne Michaely Dobošovej Západoslovenská distribučná (ZSD). Spoločnosť zaznamenala oproti roku 2021 až sedemnásobný nárast žiadostí a celkovo už má na distribučnú sieť napojených desiatky tisíc malých výrobcov. Približne päť percent žiadostí ZSD odmietla najmä pre nedostatočnú kapacitu sústavy.

Ďalšiemu rozvoju fotovoltiky môžu podľa riaditeľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Jána Karabu pomôcť akékoľvek efektívne fungujúce dotačné schémy. Slovensko podľa šéfa SAPI nemá núdzu o financie na zelené projekty, nakoľko nám EÚ schválila viacero dotačných mechanizmov, z ktorých môžeme alokovať aj vyššie sumy na podporu fotovoltiky.

„Treba sa iba chytiť príležitosti a nebáť sa tieto peniaze využiť v čo najväčšej možnej miere. Nepochybujeme, že by sa vyčerpali pomerne rýchlo a videli by sme viac inštalovanej fotovoltiky,“ zdôraznil Karaba.

Distribučné spoločnosti hovoria, že treba zvýšiť dotácie

Distribučné spoločnosti by podľa Gejdoša preferovali napríklad výraznejšie dotácie na inštaláciu malých zdrojov s fyzickým batériovým úložiskom priamo na odbernom mieste. Vtedy by odberateľ mohol oveľa efektívnejšie využiť potenciál vlastnej elektriny a zároveň by sa eliminovali prípadné negatívne vplyvy na distribučnú sústavu.

Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) vidí nedostatky v dotačnej politike štátu. V projekte Zelená domácnostiam mohol žiadateľ dostať na nákup a inštaláciu technológie fotovoltické panely do výšky maximálne 1500 eur. „Pri náraste cien za posledné roky doterajšia dotácia maximálne vo výške 1500 eur nie je motivujúca (hoci s vyčerpaním limitovaných prostriedkov nebol problém), keďže úspora na nákladoch za elektrinu pri bežných domácnostiach nie je taká výrazná a návratnosť investície je dlhá. Pri tých najmenších elektrárňach okolo troch kilowattov (kW) sa pri dotácii bavíme o pokrytí maximálne 30 % nákladov, pri väčších je to ešte menej,“ pripomenula Čakovská.

Unsplash/Mischa Frank

Cielená a adresná podpora štátu je podľa Čakovskej pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku kľúčová. Podporné schémy ako Zelená domácnostiam či Obnov dom by však podľa nej mali byť určené predovšetkým pre zraniteľných spotrebiteľov a komunity so 100 % pokrytím ich nákladov. Vzhľadom na to, že sa aktuálne pracuje na novom programe, ktorý by mal byť pokračovateľom programu Zelená domácnostiam, je vhodný čas na úpravu jeho podmienok, aby sa pomoc dostala adresne najmä zraniteľným domácnostiam, vopred a s výraznou administratívnou a technickou podporou zo strany štátu alebo napríklad samospráv.

Benefitovať môžu aj bytové domy