V riedkom vzduchu nepálskych vysočín sa odohráva fascinujúci príbeh ľudskej evolúcie. Vedci tu sledujú, ako sa ľudské telo dokáže prispôsobiť extrémnym podmienkam, ktoré by pre bežného človeka znamenali vážne zdravotné riziká. Vo výške nad 3 500 metrov, kde kyslíka ubúda a každý nádych je o niečo namáhavejší, žijú komunity, ktoré sa týmto podmienkam dokázali prispôsobiť počas generácií. A čo je ešte zaujímavejšie, tento proces stále prebieha.

Väčšina ľudí, ktorí sa dostanú do takýchto výšok bez predchádzajúcej aklimatizácie, čelí riziku výškovej choroby. Telo jednoducho nedokáže získať dostatok kyslíka. No obyvatelia tibetskej náhornej plošiny – vrátane komunít žijúcich v Nepále, nielenže prežívajú, ale priamo prosperujú v tomto náročnom prostredí. Na tému upozornil portál BGR.

Antropologička Cynthia Beall z Case Western Reserve University viedla výskum, ktorý ukazuje, ako sa ľudské telo fyzicky mení, aby dokázalo zvládnuť život vo vysokých nadmorských výškach. Tím vedcov skúmal 417 žien, ktoré celý život žili vo vysokohorských oblastiach Nepálu. Merali im množstvo ukazovateľov, od hladiny hemoglobínu až po veľkosť srdca, aby zistili, ktoré fyzické črty súvisia s väčšou reprodukčnou úspešnosťou.

Nie viac hemoglobínu, ale lepšie zásobovanie kyslíkom

Zistenia boli prekvapivé. Ženy s najvyšším počtom živonarodených detí nemali ani extrémne vysokú, ani nízku hladinu hemoglobínu. Skôr sa pohybovali niekde v strede. To, čo však naozaj vyniklo, bola ich schopnosť efektívne transportovať kyslík bez toho, aby sa krv zhusťovala – stav, ktorý by mohol zaťažovať srdce.

Tieto ženy mali širšie srdcové komory a silnejší prietok krvi do pľúc, čo znamená, že ich tkanivá dostávali viac kyslíka. V podmienkach, kde je kyslíka menej, je to nesmierna výhoda. Tieto fyziologické črty im poskytujú nielen väčšiu šancu na prežitie, ale aj na odovzdanie týchto výhod svojim deťom.

Pixabay

Evolúcia v akcii

Tento výskum je dôkazom, že evolúcia nie je uzavretá kapitola našej minulosti. Práve naopak – deje sa teraz, v telách ľudí žijúcich v extrémnych podmienkach. Tieto zmeny nie sú náhodné, sú to jasné znaky prirodzeného výberu v priamom prenose.

Aj keď na veľkosť rodiny vplývajú aj sociálne a kultúrne faktory, fyzické schopnosti žien zo štúdie boli kľúčovým indikátorom ich evolučnej výhody. Výsledky výskumu tak neukazujú len na minulosť ľudského druhu, ale aj na to, ako sa môžeme v budúcnosti adaptovať na nové výzvy. Vysokohorské oblasti Nepálu tak nie sú len miestom krásnej prírody, ale aj živým laboratóriom, kde sa píše najnovšia kapitola ľudskej evolúcie.