V tomto texte boli použité materiály SITA a TASR.

Aktualizované 26. augusta 2025:

Americký prezident Donald Trump opäť pritvrdzuje v obchodnej politike. Tentoraz sa jeho ostré vyjadrenia sústredili na digitálne dane, ktoré zaviedli viaceré krajiny sveta. V pondelok vyhlásil, že ak štáty nezrušia legislatívu namierenú proti americkým technologickým gigantom, USA odpovedia ďalšími clami na ich tovar a dokonca aj obmedzeniami vývozu amerických technológií a čipov. Podľa Trumpa sú tieto dane a regulácie len formou diskriminácie, ktorá má uškodiť spoločnostiam ako Alphabet, Amazon či Meta.

„Digitálne dane, legislatíva o digitálnych službách a regulácie digitálnych trhov sú navrhnuté tak, aby poškodili alebo diskriminovali americké technológie,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social. Tým jasne naznačil, že sa pripravuje na ostrý konflikt s krajinami, ktoré sa snažia regulovať online priestor a digitálnu ekonomiku.

Európska únia už niekoľko rokov buduje rámec pre spravodlivejší a transparentnejší digitálny trh. Kľúčovými nástrojmi sú zákon o digitálnych trhoch (DMA) a zákon o digitálnych službách (DSA), ktoré majú zlepšiť hospodársku súťaž a zaviesť jasnejšie pravidlá pre moderovanie obsahu. Spojené kráľovstvo zase zaviedlo vlastnú digitálnu daň, z ktorej očakáva dodatočné príjmy od najväčších online platforiem. Trump síce konkrétne krajiny vo svojich vyjadreniach nemenoval, no je zrejmé, že jeho hrozby smerujú práve k týmto regiónom.

Spor o digitálne dane sa pritom naplno ukázal už pred niekoľkými mesiacmi, keď Washington zareagoval na kanadské plány zaviesť daň z digitálnych služieb. Tá by sa dotkla najmä amerických nadnárodných spoločností, a preto Trump okamžite zastavil obchodné rokovania s Ottawou. Následne Kanada oznámila, že spornú daň ruší, čím dala jasne najavo, že tlak z Washingtonu dokáže výrazne ovplyvniť jej hospodárske rozhodnutia.

Trump si dlhodobo buduje reputáciu lídra, ktorý využíva clá ako nástroj na dosiahnutie rôznych politických aj ekonomických cieľov. Len nedávno oznámil, že Spojené štáty zdvojnásobia clá na dovoz indických produktov v súvislosti s nákupom ruskej ropy, ktorá je jedným z hlavných zdrojov financovania Moskvy počas vojny na Ukrajine. Tento krok má vstúpiť do platnosti už tento týždeň a potvrdzuje, že clá pre Trumpa zostávajú jedným z hlavných prostriedkov nátlaku.

Ďalším krokom je aj februárové rozhodnutie o obnovení vyšetrovania zameraného na krajiny, ktoré zaviedli digitálne dane postihujúce americké technologické firmy. To môže byť predzvesťou ďalšieho kola obchodných sporov, ktoré zasiahnu nielen samotné firmy, ale aj spotrebiteľov na oboch stranách Atlantiku.

Pôvodný článok:

Slovensko sa opäť otvára téme spravodlivejšieho zdaňovania digitálnych gigantov. Na politickú scénu prichádza návrh, ktorý by mohol zásadne zmeniť pravidlá hry pre globálne platformy pôsobiace na našom trhu bez toho, aby tu platili dane. Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Radomír Šalitroš oznámil, že návrh digitálnej dane predstaví na rokovaní Koaličnej rady.

Podľa Šalitroša by zavedenie digitálnej dane mohlo priniesť štátnemu rozpočtu ročne od 30 do 100 miliónov eur v závislosti od konkrétnej sadzby a počtu zahrnutých spoločností. Zdôraznil, že domáce firmy ako médiá, cestovné kancelárie či taxislužby poctivo odvádzajú dane na Slovensku, zatiaľ čo veľké digitálne platformy typu Meta, Google, YouTube, TikTok, Booking, Airbnb, Uber, Bolt, Amazon, eBay, Aliexpress, Netflix, Spotify, Disney+ či poskytovatelia cloudových služieb generujú u nás obrovské zisky, no k štátnej kase neprispievajú.

„Slovenské médiá, cestovné kancelárie či taxislužby platia dane doma. Ale veľké digitálne platformy ako Meta, Google, YouTube, TikTok, Booking, Airbnb, Uber, Bolt, Amazon, eBay, Aliexpress, Netflix, Spotify, Disney+ či cloudové služby generujú na Slovensku obrovské príjmy, no dane tu neplatia. To je nespravodlivé voči našim podnikateľom aj občanom,“ uviedol.

Freepik

Digitálna daň by sa pritom podľa neho nemala dotknúť slovenských používateľov ani domácich firiem, smerovala by výlučne na veľkých globálnych hráčov. „Ak tu podnikajú a berú peniaze od Slovákov, je fér, aby aj Slovensku niečo odviedli. Nejde o ďalšiu daň pre ľudí, ale o férový poplatok od tých, ktorí doteraz neplatili nič,“ dodal Šalitroš.

Slovensko by sa tak zaradilo k viacerým krajinám Európskej únie, ktoré už digitálnu daň zaviedli. Ako príklady spomenul Francúzsko s trojpercentnou digitálnou daňou prinášajúcou 400 miliónov eur ročne, Rakúsko s päťpercentným zdanením digitálnej reklamy či Taliansko, ktoré uplatňuje trojpercentnú sadzbu.

Šalitroš zároveň upozornil, že nejde o trvalé riešenie, ale o dočasné opatrenie, ktoré má platiť dovtedy, kým sa nepodarí zaviesť globálny rámec OECD a G20. Ten sa podľa očakávaní môže spustiť v rokoch 2026 až 2027. „Na konsolidáciu potrebujeme riešenia, ktoré sú férové a spravodlivé. Digitálna daň je presne takým riešením – prinesie peniaze do rozpočtu, ochráni férovú súťaž a ukáže, že aj tí najväčší hráči majú niesť svoj diel zodpovednosti,“ uzavrel.

Debata o digitálnej dani sa tak po čase vracia na stôl a otvára otázku, či Slovensko dokáže nastaviť pravidlá tak, aby boli spravodlivé pre domácich podnikateľov a zároveň udržateľné v európskom kontexte.