Zobraziť celú galériu (0)

Nemecko bolo v posledných rokoch hlavným cieľom ruských dezinformačných kampaní spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie. Vyplýva to zo správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá bola zverejnená v utorok v Bruseli. Informovala o tom agentúra DPA.

Viac než 700-krát šírili ruské médiá blízke Kremľu od konca roku 2015 klamlivé správy o Nemecku, analyzuje ESVČ. Je to o viac ako polovicu vyšší počet falošných správ, než bolo napísaných o Francúzsku (300) a zhruba štyri razy toľko, čo sa rozšírilo o Taliansku (170). Cieľom ruských dezinformačných webov sa 40-krát stalo i Španielsko.

ESVČ analyzuje verejne prístupné mediálne správy a výroky na svojej webstránke EU vs. Disinfo. „Žiadna iná krajina nebola v uplynulých rokoch častejším cieľom falošných informácií ruských médií než Nemecko,“ píše sa v správe. Okrem vplyvu ruských médií ide aj o systematické kampane na politickej úrovni.

Nemeckým politikom sa napríklad často vyčíta, že sa vyhýbajú dialógu s Ruskom. „Kremeľ vytvára o Nemecku obraz, v ktorom v chóre iracionálnej ‚rusofóbie‘ existuje len niekoľko rozumných hlasov,“ uvádza sa v správe. Ako príklad je vykreslený príbeh jednej ruskej rodiny žijúcej v Berlíne zo začiatku februára, ktorej úrady podľa polície pre nedostatočnú starostlivosť odobrali tri deti.

Ruské médiá a politici obvinili nemecké úrady zo systematického utláčania Rusov v Nemecku. Podľa nacionalistickej webovej stránky však policajt počas akcie kričal „To je za Navaľného“. Kritik Kremľa Alexej Navaľnyj sa po otrave nervovoparalytickou látkou novičok, z ktorej obviňuje okruh ľudí okolo ruského prezidenta Vladimira Putina, liečil v Nemecku.

Po návrate do Moskvy ho zadržali a odsúdili na trest väzenia. Práve v súvislosti s opozičným politikom Navaľným sa šírilo viacero konšpirácií – ruské médiá napríklad zverejnili falošný dokument, podľa ktorého má Navaľného manželka nemecké občianstvo.

Správa ESVČ zároveň poukazuje na dvojtvárny postoj Ruska. Rôzne zavádzajúce príbehy totiž často nie sú dostupné v ponuke nemeckojazyčného vysielania ruských médií. Kremeľ a ruský rezort diplomacie navyše na jednej strane demonštrujú, že sú otvorení dialógu, no na strane druhej schvaľujú mediálne útoky na Nemecko či iné štáty EÚ. Takéto konanie rozsieva neistotu a nezhody a vytvára väčší manévrovací priestor pre ruských úradníkov, komentuje DPA.

Zdroj: TASR