Technológia sekvenovania DNA novej generácie (NGS), ktorá patrí medzi kľúčové nástroje modernej medicíny, sa môže stať terčom kybernetických útokov. Upozorňuje na to nová štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise IEEE Access, na ktorej sa podieľali vedci z viacerých svetových univerzít. Ak sa podľa nich neprijmú výrazné bezpečnostné opatrenia, hrozí nielen krádež dát, ale aj vznik nových typov biologických hrozieb, ktoré by mohli mať globálne dôsledky.

Sekvenovanie DNA a RNA je dnes základom výskumu v oblasti rakoviny, vývoja nových liekov, forenznej vedy, poľnohospodárstva či sledovania infekčných chorôb. Technológia NGS umožňuje rýchle a presné získavanie genetických informácií, pričom proces zahŕňa viaceré kroky – od odberu a prípravy vzoriek cez samotné sekvenovanie až po analýzu dát. Práve v týchto fázach vzniká veľký počet potenciálnych bezpečnostných rizík, keďže sa využívajú prepojené softvérové nástroje a cloudové úložiská. O téme informoval portál Neowin.

Podľa hlavnej autorky štúdie, Dr. Nasreen Anjum z University of Portsmouth, je potrebné zmeniť doterajší spôsob uvažovania o bezpečnosti. „Ochrana genetických údajov nie je len o šifrovaní. Musíme sa pripraviť aj na útoky, ktoré dnes ešte nepoznáme,“ uviedla. Apeluje preto na paradigmatickú zmenu v oblasti kybernetickej bezpečnosti genetiky.

Hrozby presahujú bežné úniky dát

Štúdia popisuje niekoľko typov neštandardných útokov, ktoré by mohli byť zneužité v praxi. Patria medzi ne napríklad škodlivé kódy zakódované v syntetickej DNA, ktoré by mohli infikovať sekvenačné zariadenia, alebo manipulácia s genetickými dátami pomocou umelej inteligencie, čím by sa mohli ovplyvniť vedecké výsledky či vzniknúť eticky sporné výskumy.

Spoluautorka štúdie, mikrobiologička Dr. Mahreen-Ul-Hassan, zároveň upozornila, že genetické informácie patria medzi najintímnejšie osobné údaje. „Ak dôjde k ich úniku alebo manipulácii, následky môžu ďaleko presahovať typické kybernetické incidenty,“ povedala. Dodala, že narušenie integrity týchto dát by mohlo ovplyvniť aj národnú bezpečnosť a dôveru verejnosti vo vedecké inštitúcie.

Freepik

Spolupráca odborov ako riešenie

Výskumníci v štúdii vyzývajú na okamžité prijatie opatrení, medzi ktoré patrí vývoj bezpečnejších sekvenačných metód, šifrované a decentralizované úložiská dát či využitie AI nástrojov na detekciu podozrivých aktivít v systémoch. Dr. Anjum zároveň zdôraznila potrebu spolupráce medzi odborníkmi z informatiky, biotechnológií a bezpečnosti, ktorí doteraz pracovali príliš izolovane.

„Bez koordinovanej akcie môže byť genetická informácia zneužitá na sledovanie, diskrimináciu či dokonca bioterorizmus. Ochrana týchto dát je kľúčová nielen pre vedu, ale aj pre budúcnosť globálnej bezpečnosti,“ uzatvára štúdia.