V tomto texte boli použité materiály TASR.

Slovensko stojí pred rozhodujúcim obdobím v oblasti digitalizácie a musí jasne ukázať, kam chce v najbližších rokoch smerovať. Naznačil to štátny tajomník MIRRI Radoslav Štefánek na konferencii Jesenná ITAPA 2025 v Bratislave, kde zdôraznil, že slovenské digitálne priority už nemožno uvažovať izolovane. Ak má krajina obstáť v rýchlo sa meniacej technologickej Európe, musí zosúladiť vlastné stratégie s trendmi, ktoré rezonujú na najvyššej politickej úrovni Únie.

„Priority MIRRI alebo vôbec priority Slovenska v oblasti digitalizácie musia byť súladné s tým, kam kráčajú naši partneri v Európe. Tak, ako boli nastavené dnešné priority v strategických dokumentoch, ktoré dnes pokladáme za tie smerodajné, to sa v posledných týždňoch všetko zmenilo,“ uviedol Štefánek.

Jeho slová odkazujú najmä na nové diskusie o európskej technologickej suverenite, ktoré sa naplno rozvíjajú po samite v Berlíne organizovanom francúzskym prezidentom a nemeckým kancelárom. „Ukazuje sa, že Európa začína chápať, že pokiaľ sa nevymedzí v digitalizácii a nepôjde svojou vlastnou cestou, tak to s ňou nedopadne dobre,“ tvrdí Štefánek.

Unsplash/Guillaume Périgois/Bing Image Creator

Digitálne služby bežia ďalej

Hoci sa v posledných mesiacoch medzi verejnosťou šírili obavy o spomalenie či dokonca zastavenie digitalizačných projektov, MIRRI tvrdí opak. Štefánek na konferencii priamo ubezpečil, že „v SR neboli zastavené projekty na elektronizáciu služieb štátu“. Podľa neho sa pozastavili len niektoré verejné obstarávania, ktoré prechádzajú kontrolou, no samotné projekty pokračujú.

Tento vývoj však otvára ďalší problém, ktorý Slovensko trápi dlhodobo, a tým je financovanie. „Aby štát do čohokoľvek v digitalizácii dnes investoval, potrebuje iné zdroje, ako sú zdroje štátneho rozpočtu, lebo v štátnom rozpočte už roky peniaze na investície nie sú,“ pripomenul štátny tajomník. Aktuálne sa Slovensko spolieha na dva hlavné zdroje: Program Slovensko so sumou 600 miliónov eur a Plán obnovy a odolnosti s rovnakým objemom. Práve druhý menovaný však končí už v júni budúceho roka, čo vytvára časový tlak na dokončenie rozsiahlych digitalizačných investícií.

Kľúčové životné situácie meškajú

Najviac viditeľným projektom pre bežného občana sú takzvané životné situácie, ktoré majú zjednodušiť komunikáciu so štátom, eliminovať zbytočné papierovanie a umožniť elektronické vybavenie najčastejších úkonov. Štefánek priznáva, že projekt nabral výrazné omeškanie. „Žiaľ, celý ten projekt je v omeškaní viac ako dva roky… stratili sa dva až tri roky,“ uviedol a doplnil, že posledné zmluvy sa podpisovali až minulý rok. Do júna 2026 sa však Slovensko zaviazalo dodať nové funkcionality a MIRRI sa teraz sústredí na to, aby boli výdavky oprávnené a stratégie dodržané.

Cieľom je, aby občania v blízkej budúcnosti nemuseli opakovane nosiť tie isté dokumenty, mali predvyplnené formuláre či jednoduché možnosti elektronického podpisu. Štefánek tvrdí, že rezort chce priniesť stav, v ktorom „nebudú musieť chodiť častokrát na úrad a množstvo svojich životných situácií vybavia z pohodlia svojho domova.“

V diskusiách o tom, kde môže Slovensko Európe ponúknuť najviac, sa podľa MIRRI čoraz častejšie objavuje jedna téma: umelá inteligencia. „V čom sme my ako krajina konkurencieschopní a kde vieme v tento moment ponúknuť Európe najviac, je určite oblasť umelej inteligencie,“ vyhlásil Štefánek. Slovensko už druhý rok spolupredsedá iniciatíve OECD Global Partnership for AI a podľa Štefánka v nej zohráva „pomerne dôležitú úlohu“.