V tomto texte boli použité materiály TASR.

Slovenská digitálna bezpečnosť dostala nepríjemné zrkadlo. Nový index kybernetickej bezpečnosti od Mastercardu ukazuje, že hoci firmy posilňujú svoju odolnosť, jednotlivci ostávajú na chvoste a svojím správaním vytvárajú výrazné riziko pre celý ekosystém. Prieskum medzi 209 firmami a 2 000 spotrebiteľmi zo Slovenska a Česka hodnotil štyri piliere: prístup ku kyberbezpečnosti, prevenciu, vzdelanie a správu hesiel. Výsledky sú jasné. Podniky sa posúvajú správnym smerom, no verejnosť zlyháva najmä v disciplíne a základných zásadách online ochrany.

Firmy napredujú, verejnosť sa zasekla v rizikovej zóne

Podniky dosiahli 63 zo 100 bodov a dostali sa do bezpečnej úrovne, zatiaľ čo súkromné osoby získali len 45 bodov. Tento výsledok, ktorý ich radí do najnižšej, rizikovej kategórie. Ani jedna zo skupín však nedosiahla vysokú úroveň kybernetickej ochrany, čo potvrdzuje, že digitálna bezpečnosť zostáva pre Slovensko stále zásadnou výzvou.

Generálna riaditeľka Mastercard pre Slovensko a Česko Jana Lvová upozorňuje, že problém nie je len v technológii, ale aj v ľuďoch. „Kybernetická bezpečnosť už nie je len technologickou otázkou. Ide o základ dôvery v digitálnu ekonomiku,“ uviedla. Zdôrazňuje aj to, že jednotlivci sú najslabším článkom, a to dokonca aj v pracovnom prostredí, kde sa od nich očakáva vyššia informovanosť.

Firmy si tento problém zjavne uvedomujú. Až osem z desiatich IT pracovníkov verí, že dokáže rozoznať a zastaviť kybernetický útok. To je v ostrom kontraste s verejnosťou, kde si rovnakú schopnosť pripisuje len približne polovica ľudí a až 14 % jednoznačne uvádza, že by útok nerozpoznali vôbec. „Kyberútok by podľa svojich slov zvládla rozpoznať a ubrániť sa iba polovica opýtaných a 14 percent dokonca jednoznačne odpovedalo, že by to vôbec nedokázali,“ uvádza Jana Lvová.

Slabá disciplína, pohodlnosť a falošný pocit imunity

Najväčší rozdiel medzi firmami a spotrebiteľmi sa ukazuje v praktickom správaní. Kým organizácie investujú do prevencie, zamestnávajú špecialistov a pravidelne zálohujú dáta, verejnosť často ignoruje aj najzákladnejšie pravidlá. Až 35 % ľudí priznalo, že kliklo na nebezpečný odkaz či prílohu. Pätnásť percent vyplnilo údaje na podozrivej stránke a jedenásť percent dokonca poskytlo svoje osobné informácie podvodníkovi cez telefón.

Výrazným problémom je aj ľudská pohodlnosť. Mnohí si myslia, že práve im sa nič stať nemôže, alebo jednoducho nevedia, ako sa chrániť. Opatrnosť ako základný princíp kyberbezpečnosti uvádza len 30 % respondentov, čo je alarmujúco nízke číslo v čase rekordného nárastu digitálnych podvodov.

AI mení pravidlá hry, no útočníci ju využívajú rýchlejšie

Firmy aj jednotlivci sa zhodujú, že útoky sú čoraz prepracovanejšie. Masívny nástup umelej inteligencie navyše vytvára nový dynamický priestor pre kyberzločincov. Podľa Mastercardu až 94 % zástupcov firiem verí, že AI útočníkom pomáha, zatiaľ čo ako nástroj na obranu ju vníma len 63 %. „Už 94 percent predstaviteľov firiem a organizácií si myslí, že AI útočníkom pomáha, zatiaľ čo AI berie ako pomocníka pri obrane len 63 percent,“ hovorí Jana Lvová. Pripomína však, že moderné technológie sú nevyhnutné na ochranu platobných systémov a pri odhaľovaní podvodov.

Digitálny priestor, kde sa môžu útočníci pohybovať, sa zároveň rýchlo rozširuje. Internet vecí, 5G siete, prepojené služby aj komplikované dodávateľské reťazce prinášajú nové zraniteľnosti. Štúdia Mastercard Signals upozorňuje, že kyberkriminalita sa stala profitabilným a mimoriadne dostupným „biznisom“ bez hraníc.

Mastercard tak nepriamo apeluje na to, čo slovenský kyberbezpečnostný sektor opakuje už roky: technológie nestačia. Rozhodujúce je vzdelávanie, disciplína a pripravenosť – či už ide o firmy, alebo jednotlivcov. Bez toho bude digitálna ekonomika čeliť čoraz vyšším rizikám, ktoré môžu ohroziť nielen súkromné dáta, ale aj celkovú dôveru v online služby.