Červený hyper-obor VY Canis Majoris je vzdialený od Zeme „len“ približne 3 000 svetelných rokov a podľa nových modelov jeho štruktúry a procesov, ktoré v ňom prebiehajú, umiera. Ako informuje ScienceAlert, umieranie takýchto hviezd je doteraz neistou záležitosťou.

Jedinečná veľkosť

Práve jeho pomerne malá vzdialenosť od Zeme a obrovské rozmery robia z tohto hyper-obra ideálneho kandidáta pre pozorovanie a rozlúsknutie problematiky smrti takýchto objektov. Nejedná sa pri tom ani tak o jeho hmotnosť, ktorá je len približne 17-násobná v porovnaní so Slnkom, ale jeho rozmermi, ktoré sú v porovnaní s našou materskou hviezdou až 1 420-násobné.

Betelgeuse sa blíži ku koncu svojho života, ktorý sa skončí výbuchom v supernove. Takto vyzerá umelecká predstava tohto výbuchu. Screenshot/YouTube

VY Canis Majoris do vesmíru počas silných erupcií vypľúva oxid siričitý, kremičitý a chlorid sodný, vďaka ktorým dokážu astronómovia pozorovať tieto erupcie oveľa podrobnejšie a určiť dokonca aj ich rýchlosť, píše UniverseToday.

Na hviezdu preto namierili 48 antén observatória ALMA a získali viac ako terabyte dát, ktoré doteraz spracúvajú a smrť tejto hviezdy je predpovedaná podrobným modelom procesov, ktoré v ňom prebiehajú. Ak sa ľudstvo jeho konca skutočne dočká, bude sa jednať o jedinečnú príležitosť overenia tohto modelu a pochopenia aj ostatných hviezd.

Úloha pre superpočítače

Je často ťažké predstaviť si úlohu superpočítačov vo vede, avšak práve modelovanie objektov ako je hviezda VY Canis Majoris je skvelým príkladom ich užitočnosti. Ako totiž vysvetľuje Arizonská univerzita, len kalibrácia a čistenie získaných dát vyžaduje približne 20 000 zmien, čo trvá jeden alebo dva dni pre každú molekulu.

Rádioteleskop ALMA v Čile. SciTechDaily/YouTube

„S týmito pozorovaniami ich teraz dokážeme dať na mapy na oblohe. Doteraz bola preštudovaná len malá časť tejto štruktúry, avšak nedokážeme pochopiť stratu hmoty a smrť týchto veľkých hviezd bez toho, aby sme sa pozreli na celý región. Preto sme chceli vytvoriť kompletný obrázok,“ dodáva Lucy Ziurys, spoluautorka štúdie.