Miliardár a zakladateľ známych technologických spoločností Elon Musk má za sebou kontroverznú kapitolu zo svojej minulosti. Podľa denníka The Washington Post, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters, Musk počas krátkeho obdobia v 90. rokoch pracoval v Spojených štátoch nelegálne.

Do USA prišiel v roku 1995 z rodnej Juhoafrickej republiky s cieľom nastúpiť na Stanfordovu univerzitu. Na školu sa však nikdy nezapísal a namiesto toho sa pustil do budovania startupu Zip2, ktorý o štyri roky neskôr predal za zhruba 300 miliónov dolárov.

Práca bez študentského víza

Podľa expertov na prisťahovalecké právo, ktorých cituje WP, by si Musk na zachovanie legálneho statusu v USA mal udržať študentské vízum zápisom na univerzitu. V skutočnosti však začal pracovať na vývoji softvéru a až okolo roku 1997 získal potrebné pracovné povolenie, tvrdia dvaja z jeho bývalých spolupracovníkov.

Sám Musk túto tému komentoval už v roku 2020 počas podcastu, kde uviedol, že bol v USA síce legálne, ale mal sa „venovať študentskej činnosti“ namiesto podnikania. „Mal som povolené robiť prácu, ktorá akoby podporovala čokoľvek,“ povedal Musk v rozhovore.

Tesla/X/Musk (úprava redakcie)

Kritika imigrácie a podpora Donalda Trumpa

Ironicky, Musk je dnes známy ostrou kritikou nelegálnej migrácie, najmä cez južnú hranicu USA. Vo svojich príspevkoch na platforme X (predtým Twitter), ktorú sám vlastní, často odsudzuje počet prisťahovalcov prekračujúcich hranice z Mexika a podporuje sprísnenie imigračných opatrení.

Zároveň otvorene podporuje republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, ktorý chce v prípade svojho zvolenia pokračovať v prísnych opatreniach voči imigrácii a plánuje uskutočniť najväčšie deportácie v histórii USA. Musk údajne daroval Trumpovej kampani už približne 119 miliónov dolárov.

Reakcia chýba, WP zaujal neutrálny postoj vo voľbách

Zatiaľ nie je známe, či sa Musk alebo jeho právny tím k tejto situácii vyjadria. Redakcia denníka The Washington Post, ktorá zverejnila tieto informácie, vyvolala pozornosť aj vyhlásením, že v nadchádzajúcich voľbách sa nebude prikláňať ani na stranu demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej, ani republikána Donalda Trumpa, čím prerušila svoju dlhodobú tradíciu podporovania kandidáta v prezidentských voľbách.

Muskova minulosť ako nelegálneho pracujúceho prisťahovalca v USA je ďalším z mnohých kontroverzných momentov, ktoré sprevádzajú jeho kariéru. Tieto odhalenia zdôrazňujú komplikovaný vzťah jednej z najvýraznejších osobností technologického sveta s imigráciou a pravidlami, ktoré ju sprevádzajú.