V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Európske rozvodné siete stoja na prahu zásadnej premeny. Hoci podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ neustále rastie, infraštruktúra, ktorá túto elektrinu prenáša, zaostáva. Väčšina vedení bola postavená v minulom storočí a polovica z nich je staršia ako 40 rokov. Výsledkom sú čoraz častejšie problémy s kapacitou, ako aj rastúce riziko výpadkov. Príkladom je nedávny incident v Španielsku, ktorý ukázal, aké zraniteľné sú siete voči rýchlym zmenám v dopyte a dodávkach elektriny.

Kristian Ruby, generálny tajomník obchodnej asociácie Eurelectric, pre agentúru Reuters uviedol, že „existuje naliehavá a nevyhnutná potreba modernizovať a posilniť európske elektrické siete“. Bez rozsiahlych investícií budú siete nedostatočne pripravené na nápor obnoviteľnej energie, elektromobilitu či masívnu spotrebu dátových centier.

Biliónové investície a potreba skladovania energie

Európska komisia odhaduje, že modernizácia prenosových sústav si do roku 2050 vyžiada obrovské náklady – až 2 bilióny eur. V súčasnosti sa do sietí investuje približne 265 miliárd eur ročne, čo je podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) len polovica z potrebnej sumy. V roku 2030 by sa táto suma mala zdvojnásobiť na vyše 530 miliárd eur, aby sa EÚ mohla vyhnúť nebezpečenstvu výpadkov či preťaženiu.

Podstatný problém predstavuje aj nízka kapacita na uskladňovanie energie. V celej Európe je k dispozícii len 10,8 gigawattu v batériových úložiskách, pričom do roku 2030 by malo byť k dispozícii aspoň 200 GW. Realita však zatiaľ počíta len s rastom na približne 50 GW, čo je podľa Európskej asociácie pre uskladňovanie energie (EASE) stále výrazne pod cieľovou úrovňou.

Freepik

Prechod na obnoviteľné zdroje si žiada flexibilitu

Energetická transformácia si vyžaduje nielen investície, ale aj technologické inovácie. Solárne a veterné elektrárne produkujú jednosmerný prúd, zatiaľ čo tradičné zdroje ako jadrové či plynové elektrárne generujú striedavý prúd. Aby sa energia z obnoviteľných zdrojov dostala do európskych sietí, musí prejsť konverziou. Tento proces je technicky náročný a nevyhnutný pre stabilitu frekvencie v sieti.

V prípade poklesu produkcie z obnoviteľných zdrojov je potrebné okamžite aktivovať záložné zdroje striedavého prúdu, ktoré zabezpečia stabilitu dodávok. V opačnom prípade hrozí preťaženie transformátorov a odpájanie priemyselných odberateľov, čo môže mať vážne hospodárske následky.

Osobitne náročná situácia je v Španielsku a Portugalsku, ktorých siete nie sú dostatočne prepojené so zvyškom Európy. V čase krízy tak nemajú možnosť spoliehať sa na susedné krajiny ako zálohu. Európska komisia preto tlačí na zvýšenie miery prepojenia medzi krajinami z aktuálnych 10 % na 15 % do roku 2030. Každý členský štát by mal byť schopný pokryť aspoň 15 % svojej spotreby dovozom zo susedných sietí.