Ľudstvo prekročilo prvú červenú čiaru. Zmeny na planéte sa dejú tragicky rýchlo, blíži sa kolaps

V tomto texte boli použité materiály TASR.

Klimatická kríza sa zrýchľuje a podľa najnovších vedeckých zistení svet už prekročil prvý z takzvaných „bodov zlomu“. Týmto bodom sa stal kolaps koralových útesov, ktoré dnes globálne čelia takmer nezvratnému odumieraniu. Upozorňuje na to nová správa Global Tipping Points, ktorú vypracovalo 160 vedcov z 23 krajín a ktorú tento týždeň zverejnila agentúra Reuters. Ide o jedno z najvážnejších varovaní v modernej environmentálnej vede. Podľa autorov sa zmeny v klíme a biosfére dejú „tragicky rýchlo“.

Prvý ekosystém na hrane zániku

Koralové útesy, ktoré tvoria domov približne štvrtiny všetkého morského života, trpia extrémnym stresom spôsobeným otepľovaním oceánov. Až 84 percent útesov na svete už vykazuje známky vyblednutia, pričom mnohé z nich postupne odumierajú. Vedci upozorňujú, že ide o takzvaný „bod, z ktorého už nie je návratu“. Je to teda štádium, keď sa ekosystém nedokáže obnoviť ani v prípade, že sa podmienky neskôr zlepšia.

„Zmeny sa teraz dejú tragicky rýchlo v niektorých oblastiach klímy a biosféry,“ povedal Tim Lenton, environmentálny vedec a hlavný autor správy z Univerzity v Exeteri. Jeho tím poukazuje na to, že globálne otepľovanie už prekračuje nebezpečné hranice skôr, než sa očakávalo, a koralové útesy sa tak stávajú prvou veľkou obeťou tejto akcelerujúcej zmeny.

Správa prichádza len niekoľko týždňov pred klimatickým summitom COP30, ktorý sa uskutoční v brazílskej Amazónii – ďalšom ekosystéme, ktorý sa podľa vedcov ocitá na pokraji kolapsu. Ak sa priemerná globálna teplota zvýši o viac než 1,5 °C v kombinácii s pokračujúcim odlesňovaním, aj amazonský prales by mohol prejsť do fázy nezvratného vysychania.

Zároveň hrozí narušenie Atlantickej meridionálnej cirkulácie (AMOC), systému oceánskych prúdov, ktorý zabezpečuje mierne zimy v severnej Európe. Jeho oslabenie by mohlo mať dramatické dôsledky pre celé podnebie kontinentu.

Pixabay (Úprava redakcie)

Nádej v obnoviteľných zdrojoch

Napriek alarmujúcim zisteniam správa poukazuje aj na niektoré pozitívne trendy. Podľa údajov think-tanku Ember sa tento rok prvýkrát v histórii vyrobilo viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako z uhlia. „Nikto nechce byť len traumatizovaný a bezmocný. Stále máme určité možnosti,“ zdôraznil Lenton.

Vedci preto vyzývajú krajiny, aby počas summitu COP30 prijali odvážnejšie záväzky na zníženie emisií skleníkových plynov. Len tak možno zabrániť ďalším bodom zlomu, medzi ktoré patrí aj tavenie grónskeho ľadového štítu či uvoľňovanie metánu z permafrostu.

Čas sa kráti

Aby sa koralové útesy mohli ešte zotaviť, musel by svet podľa vedcov znížiť globálne otepľovanie na približne 1 °C nad predindustriálnou úrovňou. To by si vyžadovalo drastické obmedzenie spaľovania fosílnych palív a masívne investície do obnoviteľnej energie. Realita je však zatiaľ opačná. Súčasné projekcie ukazujú, že svet smeruje k otepleniu o 3,1 °C do konca tohto storočia.

„Nová správa jasne ukazuje, že každý rok sa zväčšuje rozsah a závažnosť negatívnych vplyvov zmeny klímy,“ varoval Pep Canadell z austrálskej organizácie CSIRO.

Ak koraly naozaj odumrú, svet stratí nielen jeden z najkrajších prírodných zázrakov, ale aj kľúčový prvok morského ekosystému, ktorý udržiava rovnováhu oceánov. A práve na ňom stojí život, ako ho poznáme.