V správe boli použité materiály TASR.

Uplynulý týždeň priniesol v oblasti vedy hneď niekoľko zaujímavých odhalení a pokrokov. Českí vedci napríklad prišli s objavom, ktorý by mohol zmeniť spôsob, akým naše telo zvláda hojenie. Podarilo sa im identifikovať bunky, ktoré by mohli zabezpečiť, že sa rany zahoja bez jaziev.

Takéto hojenie je typické pre embryá – ešte nenarodené deti, ktoré majú schopnosť regenerovať chýbajúce časti tela. Dokonca aj niektoré operácie sa vykonávajú ešte pred narodením, aby sa znížilo riziko jaziev po zákroku. No ako rastieme, túto schopnosť strácame a namiesto hladkej pokožky nám na miestach rán ostávajú jazvy.

Čo teda objavili? Vedci našli takzvané regeneračné iniciačné bunky (RIC), ktoré hrajú kľúčovú rolu v hojení rán bez jaziev. Tento objav otvára dvere k možnostiam, ako opäť „naučiť“ naše telo hojiť sa bez toho, aby po nás ostali jazvy. Navyše by sa mohla zlepšiť aj regenerácia stratených častí tela, čo je dnes obrovská téma v modernom zdravotníctve.

Ako na to prišli? Skúmali regeneračné schopnosti žubrienok žiab, konkrétne druhu pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis). Tento tvor má v raných štádiách vývoja schopnosť rýchlo regenerovať svoj chvost, túto schopnosť však na krátky čas stratia a potom ju znovu získajú. Tento proces sa stal ideálnym modelom pre štúdium hojenia a regenerácie.

Objav regeneračných buniek by mohol v budúcnosti viesť k vývoju liečebných postupov, ktoré by umožnili hojenie rán bez jaziev aj u dospelých.

Najstarší syr na svete

Na severe Číny, v púšti Taklamakan, objavili niečo, čo by ti ani v najdivokejších snoch nenapadlo – 3500 rokov starý syr! Áno, čítaš správne, tento syr sa našiel spolu s múmiou na archeologickej lokalite Cintorín Siao-che.

Tím archeológov na tento objav narazil už v roku 2003, ale trvalo 21 rokov, kým sa podarilo odhaliť, že hmota, ktorú najskôr považovali za časti šperkov, je v skutočnosti dávnoveký syr. Navyše, nejde o hocijaký syr – je to kefírový syr, vyrobený z kozieho a kravského mlieka. Tento typ syra je dnes známy svojimi zdravotnými benefitmi, ale v takejto forme ho teda nikto nečakal.

Suché púštne podnebie sa postaralo o to, že nielen telá mŕtvych, ale aj samotný syr boli perfektne konzervované. No kým bežný kefírový syr poznáme ako mäkký a krémový, tento 3500-ročný sa zmenil na suchú a tvrdú hmotu. Paleogenetička Čchiao-mej Fu z Čínskej akadémie vied v Pekingu, ktorá syr analyzovala, o ňom vyhlásila, že z neho zostal len hustý prach.

TASR

A teraz si predstav otázku, ktorú paleogenetička dostala – či by si tento syr ochutnala. Jej reakcia bola jasná: „Ani náhodou!“ Možno práve preto, že už nie je v takej forme, aby sme si ho mohli dať na bagetu.

Umelá inteligencia pre zdravotníctvo

Vedci prišli aj s modelom umelej inteligencie (AI), ktorý vyhľadáva už schválené lieky s potenciálom zabrať aj na vzácne ochorenia, pre ktoré zatiaľ nie je dostupná liečba.

Tisícky týchto chorôb ostávajú buď nediagnostikované, alebo neliečené, pretože farmaceutické spoločnosti nemajú motiváciu investovať obrovské peniaze a čas do vývoja liekov pre malú skupinu pacientov. Celosvetovo tieto vzácne choroby postihujú až 300 miliónov ľudí, čo nie je zanedbateľné číslo.

Tu vstupuje do hry AI, konkrétne model s názvom TxGNN, ktorý bol vyvinutý špeciálne na to, aby hľadal už schválené lieky a posúdil ich potenciál na liečbu vzácnych ochorení. Vývoj nových liekov je drahý a trvá dlho, takže ak dokážeme „recyklovať“ lieky, ktoré už na trhu sú, môžeme rýchlo získať účinné riešenia.

TxGNN zatiaľ identifikoval takmer 8 000 liekov (schválených FDA alebo tých, ktoré sú vo fáze klinického skúšania), ktoré by mohli zaberať na viac než 17 000 ochorení! To je obrovský skok vpred, pretože aktuálne existujú schválené lieky len pre 5 až 7 % vzácnych ochorení.

Táto technológia nie je len výdobytkom pre vedcov, ale autori TxGNN modelu ho sprístupnili bezplatne, aby ho mohli využívať lekári a výskumníci po celom svete. Znamená to, že každý, kto sa zaoberá hľadaním liečby pre tieto „zabudnuté“ choroby, môže tento nástroj nasadiť vo svojej práci a urýchliť proces hľadania riešení.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú