Nová štúdia publikovaná v roku 2022 priniesla prekvapujúce zistenia. Hranie videohier môže mať pozitívny vplyv na inteligenciu detí. Štúdia ukázala, že deti, ktoré trávia viac času hraním videohier, môžu zaznamenať mierne zlepšenie svojich kognitívnych schopností.

Hoci nejde o jednoznačný dôkaz príčinnej súvislosti, výsledky naznačujú, že hranie hier nemusí byť také škodlivé, ako sa často predpokladá. Výskumníci z Holandska, Nemecka a Švédska analyzovali údaje z americkej štúdie ABCD. Tá sledovala správanie 9 855 detí vo veku 9 a 10 rokov. O téme informoval portál Science Alert.

Dôležitá rola genetiky a prostredia

Priemerný čas, ktorý deti strávili denne pri obrazovke, zahŕňal 2,5 hodiny sledovania TV alebo online videí, 1 hodinu hrania videohier a 30 minút sociálnych médií alebo online komunikácie. Po dvoch rokoch vedci opätovne vyhodnotili výsledky u viac ako 5 000 detí. Tí, ktorí hrali videohry viac ako priemerný čas, zaznamenali zvýšenie IQ o 2,5 bodu oproti ostatným.

Deti prešli testami kognitívnych schopností, ktoré zahŕňali úlohy zamerané na čítanie s porozumením, priestorovú orientáciu, pamäť, flexibilitu myslenia a sebakontrolu. Zistilo sa, že tento pozitívny vplyv sa týkal len videohier. Čas strávený sledovaním TV alebo používaním sociálnych médií nemal na IQ detí žiadny významný vplyv, či už pozitívny alebo negatívny.

Unsplash

Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich štúdií výskum zohľadnil aj genetické predpoklady detí a ich socioekonomické zázemie. Tieto faktory mohli doteraz spôsobiť nepresnosti v odhade vplyvu obrazoviek na deti.

Táto metodika dodáva štúdii väčšiu vierohodnosť a pomáha podporiť tvrdenie, že videohry môžu pozitívne ovplyvniť vývoj kognitívnych schopností. Torkel Klingberg, neurovedec zo švédskeho Karolinska Institute uviedol, že ich výsledky podporujú tvrdenie, že čas strávený pri obrazovkách všeobecne neznižuje kognitívne schopnosti detí a že hranie videohier môže skutočne pomáhať zvyšovať ich inteligenciu.

Čo ešte nevieme?

Hoci sú výsledky sľubné, štúdia má svoje obmedzenia. Nezameriavala sa na konkrétne druhy videohier ani na iné aspekty života detí, ako napríklad fyzická aktivita, spánok či školské výkony. Klingberg priznáva, že ešte neskúmali  ako obrazovky ovplyvňujú fyzickú aktivitu alebo celkovú pohodu detí. Tento výskum je len prvým krokom. Vedci plánujú pokračovať v skúmaní vplyvu rôznych faktorov na vývoj detského mozgu a na to, ako môže hranie videohier ovplyvňovať ďalšie oblasti života.

Táto štúdia ponúka nový pohľad na hranie videohier. Kým prehnané trávenie času pred obrazovkou môže byť problematické, tento výskum naznačuje, že mierne hranie hier môže byť prínosné pre rozvoj inteligencie a myslenia detí.