Epické bitky, temnota a chaos. Nový Pán prsteňov má všetko, no aj tak mu chýba to najpodstatnejšie (RECENZIA)

Pred desiatkami rokov sme si ulietali na legendárnej trilógii Pán Prsteňov, neskôr nasledoval Hobit a nikto na nič animované ani len nepomyslel. Ako roky plynuli, dostali sme však len jeden priemerný seriál Prstene moci, ktorý mnohých neuspokojil, a tak sa musela väčšina fanúšikov zmieriť s tým, že najnovší prírastok do fantasy sveta J.R.R. Tolkiena príde v naozaj netradičnom kabáte.

Pán prsteňov: Vojna Rohirov predstavuje jedinečný mix 2D ručne kreslenej animácie a temného Tolkienovho štýlu. Zo strany filmového štúdia Warner Bros. ide o naozaj odvážny krok, ktorý sa pokúsil vdýchnuť život legendárnej fantasy sérii prostredníctvom anime formátu.

Pod réžiou Kenjiho Kamiyamu mala novinka priniesť iný pohľad na Stredozem, zameraný na jej ľudskú stránku, no s menším dôrazom na fantastické prvky, ktoré pôvodné filmy preslávili. A povedzme si úprimne, riskovať film zo sveta Tolkiena bez poriadnej dávky mágie by pre niekoho mohla byť samovražda.

200 rokov pred udalosťami pôvodnej trilógie

Príbeh sa odkláňa od hlavných udalostí vojny o Prsteň, čím sa sústreďuje na menšiu, no o to emotívnejšiu drámu v uzavretom prostredí. Ukáže nám osudy Helma Kladivorukého, legendárneho kráľa Rohanu, ktorého meno nesie slávna pevnosť Helmov žľab. Ten musí balansovať medzi úlohou mocného vládcu a ochranného otca.

Ochraňovať však musí nie len svojich synov, ale hlavne dcéru Héru, ktorú skvelo dabuje Gaia Wise. Dynamika medzi otcom a dcérou pripomína vzťah Théodena a Éowyn z pôvodnej trilógie. Túto domnienku vo mne okamžite utvrdil aj hlas herečky Mirandy Otto ako rozprávačky príbehu, ktorá si Éowyn zahrala v pôvodnej trilógii.

TMDB

V popredí príbehu sa tak ocitá Héra, mladá a odvážna princezná Rohanu, ktorú Tolkienove dodatky ani nemenovali. Tak či onak, svojou divokosťou a vôľou si okamžite získa tvoje sympatie. Film sa odohráva dve storočia pred udalosťami známej trilógie Petera Jacksona a skúma menej známu kapitolu Rohanu, ktorá bola v Tolkienových dodatkoch opísaná na menej ako troch stranách. Ide však o veľmi smutnú časť histórie, ktorú sprevádzajú samé tragédie.

Kľúčový zvrat prichádza, keď Freca navrhne neželaný sobáš medzi svojím synom Wulfom a Hérou. Nečakaný incident v zápale hádky však prerastá do ničivej vojny, ktorá rozvráti Rohan. Zima je krutá, bitky ešte nemilosrdnejšie a všetky cesty vedú k Helmovmu žľabu, kde sa odohrá jedno z najintenzívnejších finále v histórii Stredozeme. Wulf totiž pripraví neľútostnú pomstu nie len Helmovi, ale aj celému jeho rodu.

Animácia v štýle legendárneho štúdia Ghibli

Animácia je jedným z najsilnejších aspektov filmu, aj keď nie vždy to platí. Kamiyama a jeho tím vdýchli život nádherným panorámam Stredozeme, od majestátnych hôr po nekonečné pláne Rohanu. Dizajn postáv a scenérií zas vzdáva hold originálnym návrhom štúdia WETA.

Zvukové efekty a hudobný podklad od Stephena Gallaghera, ktorý pracoval aj na trilógii Hobit, dodávajú príbehu zase hlbší rozmer. Gallagherova skladba The Rider v podaní speváčky Paris Paloma je tiež emocionálnou bodkou, ktorá diváka vtiahne priamo do srdca Rohanu.

TMDB

Animáciu si pod svoje krídla zobralo štúdio Sola Digital Arts, ktoré využilo kombináciu ručne kreslenej animácie a motion-capture technológie. Výsledok je pôsobivý, najmä v dynamických akčných scénach, kde vyniká Helmova sila, Hérine bojové schopnosti a úchvatné útoky príšer. Menej presvedčivé sú však niektoré pokojnejšie scény, kde pohyby postáv pôsobia neprirodzene, a CGI pozadia často neladia s ručne kreslenými prvkami, najmä pri efektoch ohňa.

Zaujímavosťou je, že film svojím spracovaním pripomína skoré adaptácie Tolkiena z 70. rokov, ako animovaný Hobit od spoločnosti Rankin/Bass, ktorý bol vytvorený japonským štúdiom Topcraft, predchodcom legendárneho Studio Ghibli.

Z hľadiska animácie si tak film požičiava estetiku zo štýlu štúdia Ghibli, no bez jeho prepracovanej elegancie a jemnosti. Chýba mu fluidita a precíznosť, akoby bol proces výroby ukončený príliš skoro. Porovnanie s Miyazakiho majstrovským dielom Naušika z Veterného údolia z roku 1984 je na mieste – oba filmy sledujú silnú ženskú protagonistku vo svete na pokraji zničenia, no Kamiyama nedosahuje rovnakú úroveň naratívnej ani vizuálnej brilancie, čomu nepomáha ani absencia kľúčového fantasy aspektu.

Bez mágie to nie je ono

Jedným z hlavných rozdielov oproti predchádzajúcim Tolkienovým adaptáciám je takmer úplná absencia známych fantastických prvkov. Film sa zameriava na realistický ľudský konflikt a neobsahuje hobitov, elfov ani trpaslíkov. Krátky výskyt dvoch orkov a ešte kratšia prítomnosť čarodejníka Sarumana (dabovaného Christopherom Leem) pôsobia skôr ako pripomienka, že ide o súčasť väčšieho sveta.

Napriek tomu film brilantne využíva formát anime na zobrazenie obrovských tvorov Stredozeme. Gigantické olifanty pôsobia ešte majestátnejšie ako v hraných filmoch a morský netvor z útrob je v dennom svetle oveľa desivejší než jeho náprotivok z filmu Pán Prsteňov: Spoločenstva prsteňa.

Mágiu síce tvorcovia nechali niekde na poličke, ale za to sa poriadne vyhrali so súbojmi. Choreografia bitiek je tiež popri animácii jedným z najlepších aspektov a diváci majú vždy jasno v tom, kto bojuje a kde sa dej odohráva. Avšak mimo akčných sekvencií chýba filmu odvaha experimentovať. Vedľajšie postavy, nejaké tie zápletky či detailnejší dizajn prostredí zostávajú nedostatočne rozvinuté, čo filmu uberá na kvalite.

Warner Bros/IMDB

Verdikt

Pán Prsteňov: Vojna Rohirov ponúka jednoduchý príbeh, ktorý zaujme predovšetkým skalných fanúšikov Tolkiena. Napriek silným akčným momentom a charizmatickým postavám však filmu chýba odvaha riskovať a priniesť niečo nové. Hoci je v porovnaní s nedávnym seriálom Prstene moci konzistentnejší a menej komplikovaný, v kontexte animovanej kinematografie ide o nenaplnený potenciál. Koho však baví štýl anime, novinka od

Film nenapodobňuje čaro pôvodnej trilógie od Petera Jacksona, no ponúka vlastné posolstvo nádeje a vytrvalosti. Uznávaný filmový kritik Roger Ebert raz povedal, že animácia oslobodzuje tvorcov od fyzikálnych limitov reality, čo umožňuje rozprávať príbehy s úplne novou úrovňou kreativity. Pán Prsteňov: Vojna Rohirov je dôkazom tejto pravdy. Spojenie umenia a fantázie vytvára v závere nezabudnuteľný zážitok, ktorý siaha za hranice tradičnej kinematografie, ale ako som už spomenul, niečo tomu proste chýba a na tento film sa podľa všetkého veľmi rýchlo zabudne.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály