Hackerský útok v susednej krajine cielil na tisícky emailových adries. Vláda obviňuje Rusko

Viac ako 4300 e-mailových adries sa stalo terčom nedávneho rozsiahleho kyberútoku, ktorý bol podľa poľskej vlády podniknutý z územia Ruska. Podľa poľských tajných služieb vyše 100 z nich patrí osobám vo verejných funkciách vrátane poľských poslancov či súčasných i bývalých ministrov. Informovala o tom v utorok agentúra PAP.

„Poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW) a poľská vojenská kontrarozviedka (SKW) zistili, že zoznam cieľov tohto útoku, ktorý vykonala skupina UNC1151, obsahoval najmenej 4350 e-mailových adries vlastnených poľskými občanmi,“ uviedol v utorok hovorca koordinátora poľských špeciálnych síl Stanislaw Zaryn.

Ako približuje PAP, UNC1151 je považovaná za štátom sponzorovanú skupinu vykonávajúcu kyberšpionáž v prospech Ruska. Zaryn okrem toho dodal, že poľské orgány majú k dispozícii dôkazy potvrdzujúce väzby medzi týmito hackermi a ruskými bezpečnostnými službami.

Útok bol podľa Zaryna namierený proti osobám zastupujúcim rôzne politické zoskupenia, ako aj voči médiám a mimovládnym organizáciám. Najmenej 500 majiteľov účtov na správy hackerov odpovedalo, čo zvyšuje pravdepodobnosť prípadných škôd. Hackeri taktiež prenikli do súkromného e-mailu poľského vládneho komisára povereného očkovacou kampaňou Michala Dworczyka. Niektoré z jeho e-mailov boli následne zverejnené prostredníctvom platformy Telegram.

„Útvary zodpovedné za kybernetickú bezpečnosť analyzovali správy odoslané na Dworczykov účet z dôvodu ich možného použitia na potenciálny phishing; ich obsah aj štruktúra totiž boli navrhnuté tak, aby kradli prihlasovacie údaje,“ dodal Zaryn.

To, že tento útok bol podniknutý z Ruska, už v piatok s odvolaním sa na „tajné a spravodajské služby poľských spojencov“ oznámil šéf poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.

Rusko má s Poľskom napäté vzťahy pre viacero sporných otázok, vrátane ruskej anexie ukrajinského polostrova Krymu z roku 2014 či ruskej podpory autoritárskeho bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Zdroj: TASR