V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Európska únia podľa vedeckého riaditeľa nemeckého centra pre výskum umelej inteligencie DFKI Philippa Slusalleka síce vychováva špičkových odborníkov v oblasti AI, no nedokáže ich udržať. Dôvod je jednoduchý. Nedostávajú príležitosť byť súčasťou veľkých inovatívnych projektov, ktoré majú potenciál meniť svet. A tak odchádzajú tam, kde také príležitosti sú, do Spojených štátov.

„Vzdelávame ľudí na excelentnej úrovni, takže ich tam (v USA) zamestnajú. Ale nedáme im príležitosť, aby skutočne robili veľké projekty, ktoré menia svet, tu v Európe. Musia odísť do USA, aby sa stali ich súčasťou,“ povedal Slusallek v rozhovore pre TASR.

Európa má talenty, no chýba jej infraštruktúra

Zatiaľ čo americké a čínske firmy lákajú európskych výskumníkov na prácu v technologických gigantoch ako Google, Amazon či Microsoft, európske inštitúcie zaostávajú nielen vo veľkosti projektov, ale aj v technologickej infraštruktúre. „Nemáme veľké počítače. Európska únia teraz niečo robí, existujú plány na gigatovárne, a podobne. Takže robíme niečo správnym smerom, ale myslím si, že potrebujeme viac definovať veľké projekty a spojiť správnych ľudí, aby sa tie projekty aj naozaj posunuli,“ doplnil Slusallek.

Nemecké výskumné centrum DFKI, ktoré zamestnáva približne 1600 vedcov a podporných pracovníkov, patrí medzi najväčšie výskumné inštitúcie zamerané na AI na svete. Podľa Slusalleka je dôležité ukázať európsku víziu aj ambície. Práve preto navrhli vytvorenie centrálneho výskumného centra pre AI na spôsob CERN-u. Európska únia sa už k tejto myšlienke začala prikláňať, no detaily zatiaľ známe nie sú. „Nie je jasné, čo presne to bude znamenať, ale je to niečo, čo presadzujeme,“ povedal.

Freepik

Chýbajú peniaze aj strategická pozornosť

Aj keď si európski lídri uvedomujú potenciál umelej inteligencie, podľa Slusalleka je ich reálna aktivita slabá. „Hlavným problémom je, že pre to nerobia dosť. Keď sa zamyslíte nad tým, akú zmenu umelá inteligencia prinesie do spoločnosti, priemyslu, bude to mať obrovský vplyv. Keď potom vidíte, koľko peňazí sa do tejto oblasti investuje, je to mizivé,“ varuje odborník.

Z jeho pohľadu by sa umelá inteligencia mala stať kľúčovou súčasťou európskej politiky. Nestačí len kvalitný výskum. Treba vytvoriť priestor na skutočné inovácie, prepojiť vedu s priemyslom a podporiť projekty, ktoré majú skutočný spoločenský dopad. „Sme naozaj dobrí vo výskume, ale nerobíme veľké inovatívne projekty, ktoré skutočne zmenia svet,“ uzavrel Slusallek.

Jedným z takýchto projektov má byť iniciatíva lorAI – Low Resource AI, ktorá prebieha v spolupráci s bratislavským Kempelenovým inštitútom nezávislých technológií (KInIT). Šesťročný projekt, podporený grantovým programom Horizon Europe, má pozdvihnúť slovenský výskum umelej inteligencie na medzinárodnú úroveň.