V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Rastúce ceny energií a emisných povoleniek čoraz viac doliehajú na slovenský priemysel. Najmä energeticky náročné odvetvia, ako hutníctvo, chemický priemysel či výroba papiera, bijú na poplach, pretože štátna pomoc, ktorá by mala zmierniť dôsledky týchto nákladov, zaostáva za európskym priemerom. Upozorňuje na to Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), podľa ktorej je Slovensko jednou z krajín EÚ s najnižšou mierou využívania mechanizmov kompenzácie nákladov na emisné kvóty.

Hoci Európska únia umožňuje, aby štáty časť výnosov z predaja emisných povoleniek (EU ETS) použili na podporu svojho priemyslu, Slovensko v roku 2023 vyčlenilo len 15 % týchto výnosov, čo predstavuje približne 58 miliónov eur. Pre porovnanie, Nemecko poskytlo svojmu priemyslu viac ako 2,3 miliardy eur (vyše 31 % výnosov), Belgicko 250 miliónov (46 %) a Francúzsko 900 miliónov (43 %).

Priemysel v konkurenčnom znevýhodnení

Zamestnávatelia varujú, že slovenské firmy dostávajú v porovnaní so zahraničnými konkurentmi len zlomok možnej podpory. Napríklad nemecký hutnícky gigant ThyssenKrupp Steel Europe získal za rok 2023 kompenzácie vo výške 125 miliónov eur, zatiaľ čo slovenský U. S. Steel Košice len 4,6 milióna eur – a to pri porovnateľnej úrovni výroby. Spoločnosť Mondi SCP, druhý najväčší príjemca podpory na Slovensku, dostala len 66 % zo svojich oprávnených nárokov.

„Slabá kompenzácia znamená konkurenčnú nevýhodu, menej investícií do inovácií a modernizácie a väčšiu pravdepodobnosť presunu výroby do iných krajín,“ zdôrazňuje prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga. Poukazuje aj na to, že podpora síce v posledných rokoch rástla – z 1,1 milióna eur v roku 2021 na 58,3 milióna v roku 2023 – no tento pozitívny trend sa nepodarilo udržať. Pre rok 2024 je aktuálna výzva nastavená len na 35,4 milióna eur, čo zodpovedá iba 12 % príjmov z emisných kvót.

Pixabay

Štát musí zmeniť prístup, varuje RÚZ

Zamestnávatelia žiadajú, aby Slovensko zvýšilo alokácie na úroveň porovnateľnú s inými krajinami EÚ. Priemerná úroveň v Únii sa pohybuje medzi 20 až 25 %, mnohé krajiny idú ešte ďalej – Rakúsko, Belgicko či Francúzsko podporujú svoj priemysel na úrovni 30 až 40 % z výnosov z EU ETS.

Nedostatok podpory má podľa RÚZ reálne a vážne dôsledky: hrozí útlm investícií do ekologizácie výroby, presun strategických podnikov mimo EÚ, strata tisícok pracovných miest v priemyselných regiónoch a pokles konkurencieschopnosti celého hospodárstva. „Ak má Slovensko uspieť v prechode na zelenú ekonomiku a udržať si kľúčových zamestnávateľov, musí zabezpečiť predvídateľný a férový systém kompenzácií,“ konštatoval Kiraľvarga.