TAE

Konštrukcia najväčšieho fúzneho jadrového reaktora ITER bola dokončená, jeho prevádzka sa však začne najskôr v roku 2039. TASR informuje na základe správy servera Live Science. O fúznom reaktore sa dočítaš viac v tomto článku.

Fúzny reaktor ITER (Medzinárodný projekt fúznej energie) je typu tokamak a skladá sa z 19 masívnych cievok. Jeho prvý test bol pôvodne plánovaný na rok 2020, teraz však vedci ako najskorší termín uvedenia do prevádzky uvádzajú rok 2039. Dôvodom zdržania je masívny nárast nákladov. Pôvodný rozpočet projektu bol päť miliárd amerických dolárov, neskôr sa však prudko zvýšil na viac než 22 miliárd dolárov. Ďalších päť miliárd amerických dolárov bolo do rozpočtu zaradených ako rezerva na pokrytie ďalších prípadných nákladov.

Narazil na problém

Nadšenci vedy a techniky so zadržaným dychom už azda celé desaťročia sledujú vývoj jadrovej fúzie, ktorá je opakom klasického štiepenia a má priniesť novú formu jadrovej energetiky, ktorá je ešte bezpečnejšia, čistejšia a potenciálne ťažšie vyčerpateľná. Jedným z najväčších projektov v tejto oblasti sa stal reaktor ITER, ktorého výstavba prebieha vo Francúzsku a podieľajú sa na nej desiatky rôznych krajín.

Ako ale upozorňuje Interesting Engineering, tento projekt bol odložený o ďalšie tri roky a jeho dosiahnutie požadovaných magnetických kapacít sa má momentálne odohrať až v roku 2036. Samotná fúzia deutéria a trícia (izotopov vodíka, ktoré fungujú ako palivo) má byť následne dosiahnutá až v roku 2039. Celkovo sa tak projekt omešká už o 15 rokov, pričom do konca je ešte ďaleko a nie je vylúčené, že sa dočkáme aj ďalších nepríjemných odkladov.

ITER je spoločným projektom 35 krajín sveta. Okrem všetkých 27 krajín EÚ sa na ňom podieľa napríklad aj Rusko, Čína, India a USA. Reaktor je schopný vytvoriť magnetické pole 280.000-násobne silnejšie, ako je magnetické pole Zeme.

Takéto silné magnetické polia udržiavajú vo vnútri reaktora superhorúcu plazmu potrebnú na jadrovú fúziu. Plazma je jedným zo štyroch základných skupenstiev hmoty, tvoria ju kladne nabité ióny a voľné elektróny so záporným nábojom.

Na spustenie fúzie je potrebné splniť niekoľko podmienok. Fúzia vo vnútri hviezd prebieha pri extrémne vysokej teplote. Teplota sa pohybuje na úrovni 15 miliónov stupňov Celzia, tlak je približne 340 miliárd násobne vyšší ako atmosférický tlak na úrovni hladiny mora. Dosiahnutie takéhoto tlaku je však na Zemi prakticky nemožné, preto musí reakcia prebiehať pri výrazne nižšom tlaku.

Zohriatie plazmy na požadovanú teplotu je relatívne jednoduché, píše Live Science. Technicky náročným krokom je jej udržanie vo vnútri reaktora bez toho, aby prepálila jeho steny alebo inak narušila reakciu. Na tento účel sa preto využívajú silné magnetické polia alebo lasery.

Vedci sa snažia ovládnuť jadrovú fúziu už od 70. rokov minulého storočia, pretože fúziou jadier vodíka na hélium by dokázali získať obrovské množstvo energie bez tvorby splodín alebo rádioaktívneho odpadu. Zatiaľ sa im však z reakcie nedarí vyťažiť viac energie, ako odo nej vložia, a na zvrátenie tohto stavu je potrebný ďalší výskum.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP