V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Falošné správy, manipulované videá a tzv. deepfakes sa dnes šíria internetom rýchlosťou, s akou ani tie najpresnejšie a najpravdivejšie informácie nedokážu držať krok. Práve preto sa stáva overovanie faktov a spoľahlivé informovanie verejnosti jednou z najväčších výziev moderného žurnalizmu. Grécky expert na umelú inteligenciu Symeon Papadopoulos v rozhovore pre TASR upozorňuje, že novinári čelia nerovnej bitke.

Podľa Papadopoulosa sú médiá vystavené tlaku masívnych dezinformačných kampaní. Tie sú často riadené a financované štátmi alebo technologicky vyspelými aktérmi s dostatkom zdrojov. Na opačnej strane sú novinári, ktorí sa snažia šíriť overené informácie, no často im chýbajú technológie, školenia a podpora.

„Aby týmto výzvam dokázali lepšie čeliť, musia si zvyšovať kvalifikáciu. Potrebujú podporu, keďže sa nemôžu spoliehať len sami na seba. Je to však boj, ktorý treba vybojovať,“ zdôraznil Papadopoulos.

AI je nástroj aj zbraň

Paradoxne, nástroj, ktorý má pomáhať v boji proti dezinformáciám, prispieva zároveň aj k ich šíreniu. Umelá inteligencia dokáže generovať falošné články, obrázky či videá a šíriť ich prostredníctvom botov do celého sveta. Taký objem manipulácií je podľa Papadopoulosa nad sily aj tých najlepších redakcií. „AI sa dá zneužiť na zväčšenie rozsahu dezinformačných operácií. Môže generovať falošné články a pomocou botov ich šíriť vo veľkom rozsahu. Takú záplavu nemôže zvládnuť ani armáda novinárov,“ povedal.

Riešenie však podľa neho existuje. Umelá inteligencia sa dá nasadiť aj na obranu. Napríklad na automatické rozpoznávanie zmanipulovaných obrázkov a videí, overovanie faktov alebo tvorbu článkov prispôsobených konkrétnemu publiku.

Freepik

„Môže skutočne maximalizovať produktivitu novinárov a byť im dôveryhodnou oporou,“ dodáva Papadopoulos. Tvrdí, že existuje množstvo overovacích nástrojov, ktoré môžu redakcie využívať, ale je potrebné ich sprístupniť širšiemu okruhu novinárov a poskytnúť im aj potrebné školenia.

Potrebné sú aj pravidlá

Papadopoulos zdôrazňuje, že umelá inteligencia nie je magické riešenie. Je len jedným z nástrojov. Spolu s ňou musia ísť ruka v ruke aj mediálna gramotnosť, vzdelávanie, ochrana používateľov a prísne sankcie pre firmy, ktoré tieto princípy nerešpektujú. „Spoločnosti, ktoré nerešpektujú práva ľudí, by mali čeliť prísnym postihom,“ uzatvára.

Do boja proti dezinformáciám sa zapája aj Slovensko. Slovenský Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) spolupracuje s európskymi partnermi vrátane gréckeho CERTH-u na projekte lorAI v rámci programu Horizon Europe. Cieľom je vytvoriť špičkové jazykové modely pre slovenčinu a prepojiť vedu s praxou.