24. februára sa jadrovej elektrárne v Černobyle, ktorá bola v roku 1986 dejiskom najhoršej jadrovej havárie v histórii ľudstva, zmocnila ruská armáda. V elektrárni zostalo niekoľko desiatok zamestnancov, ktorí boli na mieste držaní ako zajatci.

Zajatcami na 600 hodín

Príbeh jedného z pracovníkov, ktorého 12 hodinová zmena sa zmenila na viac ako 600 hodinovú, zverejnil portál The-village.com.ua. Slovenský preklad tejto mrazivej výpovede zverejnil profil Černobyľ na Facebooku.

Portál vyrozprával príbeh nemenovaného zamestnanca, ktorý strávil na pracovisku viac ako 24 dní a na vlastnej koži zažil to, o čom mnohí iba diskutovali. Zamestnanec, ktorého meno z bezpečnostných dôvodov nebolo zverejnené, nastúpil na svoju obvyklú nočnú zmenu 23. februára.

Okrem zmieňovaného odborníka sa v elektrárni nachádzalo približne 300 ľudí, ktorí po násilnom vpáde zajala ruská armáda. Tá počas popoludnia dorazila k elektrárni smerom od mesta Pripiať, odkiaľ sa ozývali výbuchy.

Sú to len zombie

Ruskí vojaci sa následne začali vyhrážať pracovníkom násilím a to i napriek tomu, že na území jadrových elektrárni by sa skutočne nemalo bojovať. Akonáhle okupantov personál postrašil tým, že všade okolo je radiácia, zostali vystrašení. Komunikácia pracovníka s Rusmi však nikam neviedla.

„Najprv som sa s nimi snažil komunikovať, pretože som chcel pochopiť, ako môžu ľudia so zdravým rozumom začať túto vojnu. Ale ukázalo sa, že sú to len zombie. Naozaj verili, že nám priniesli mier a oslobodenie.“

Podľa dostupných informácií v areály nefungoval internet ani mobilná sieť, takže všetky informácie o aktuálnom dianí boli sprostredkované iba prostredníctvom rádia. Spávalo sa na podlahe a vyhrievalo sa iba prostredníctvom elektrického ohrievača.

Hoci jedla bolo dostatok zhruba na mesiac, kuchárka bola iba jedna a chlieb sa minul už po 3 dňoch. Neskôr sa zásoby jedla začali postupne zmenšovať, avšak až do posledného dňa sa všetci minimálne 2-krát do dňa najedli. S hygienou to však bolo o dosť komplikovanejšie. Vzhľadom na to, že strážna miestnosť nie je určená na dlhodobý pobyt, chýbala sprcha. Toaleta aj umývadlo ale boli dostupné.

Neskôr do areálu prišli aj odborníci z Rosatomu. Keď sa s nimi pracovník začal rozprávať, zistil, že sú to len ďalší zombie.

„Keď som sa ich spýtal, či vedia, že v Záporožskej jadrovej elektrárni Rusi strieľajú tankami na bloky, len sa usmiali a povedali: „To nie je pravda.“ Potom som to nevydržal a len som im vynadal. Ukázalo sa, že ide o tých istých zombie, žijúcich v paralelnej realite.“

Prišli skontrolovať, či je dostatok nafty

Experti namiesto toho aby nahradili vyčerpaný personál, prišli iba posúdiť situáciu a zistiť, či nie je potrebné zabezpečiť náhradné diely, či naftu. Hoci najskôr nikto nechápal, na čo by mali nosiť naftu, nasledujúce hodiny a dni ukázali pravdu.

Černobyľ zostal bez energie a všetko bežalo iba na záložných dieselových generátoroch.

„Zásoba nafty sa vyčerpala už v prvý deň a okupanti, keď si uvedomili, že situácia sa môže vymknúť spod kontroly, zháňali cisternu s naftou. Len čo sa ukrajinským opravárenským čatám podarilo elektrické vedenie opraviť, okamžite ho opäť bombardoval Rusi. Nakoniec musela byť elektráreň napojená na bieloruské elektrické vedenie,“ popisuje zamestnanec desivé chvíle.

Počas týchto nepríjemných dní sa však odohrala ešte jedna bizarnosť. „Rusi začali predstierať, že sú robotníci v Černobyli“. Presnejšie sa rozhodli natočiť video, ako sa rozdáva humanitárna pomoc. Vzhľadom na to, že Ukrajinci sa na tejto zvrátenosti nechceli podieľať, Rusi si obliekli kombinézy podniku Novarka, ktorá stavala nový sarkofág nad 4. blokom.

TASR

Kto by sa netúžil vrátiť

Celý tento chaos pre zamestnancov 12-hodinovej zmeny, ktorá sa predĺžila na dlhých 600 hodín, skončil až 20. marca, kedy prišli evakuačné autobusy.

„Na nich sme sa dostali k hraniciam s Bieloruskom, kde nás pustili až po podrobnej pasovej kontrole s videom a osobnej prehliadke. Potom nás previezli cez rieku na ukrajinskú stranu a odtiaľ autom do Slavutyču.“

Pomyselnou čerešničkou na torte bola pri odchode otázka jedného z ruských veliteľov, ktorý sa spýtal, či sa zamestnanci vrátia naspäť, keď si oddýchnu.

Podľa dostupných informácií však dobrovoľníci, ktorých možno považovať za hrdinov, nevystriedali všetkých pracovníkov. V elektrárni totiž zostal minimálne hlavný inžinier a zhruba tucet ďalších zamestnancov, ktorých nikto nedokázal nahradiť.