Sonda InSight sa dotkla povrchu Marsu ešte v novembri 2018, odkedy nám úspešne poskytla mnoho informácií o červenej planéte. Odvtedy sa ale vyskytli problémy s inštrumentom HP3, ktorý sa nevedel zavŕtať pod povrch Marsu. Tesne pred Vianocami sa ale vedcom podarilo s problémom pokročiť.

Veľkolepé plány NASA sa rúcajú. Nefunguje takmer nič, s Mesiacom sa môžu rozlúčiť

Prelomový nápad slovenského AI génia. S mimozemšťanmi chce komunikovať cez umelú inteligenciu

SpaceX predbehol NASA. Takto vyzerá jeho nový vesmírny skafander

Sonda InSight je na Marse už od novembra 2018 a odvtedy nám už stihla poskytnúť zvuk seizmickej aktivity na planéte, či dokonca poskytuje aj predpoveď počasia. Na rozdiel od svojich známych súrodencov ako sú Opportunity a Curiosity, sonda InSight nie je roverom. To znamená, že sa nevie pohybovať a operuje z miesta, kde pristála.

Inštrument HP3 už od 8. februára trápia problémy

Od počiatku jej misie sa však vyskytli aj problémy s inštrumentom Heat Flow and Physical Properties Package (HP3), ktorý mal byť schopný zavŕtať sa ideálne až 5 metrov pod povrch Marsu.

Pomocou HP3 chceli vedci zistiť, ako sa teplo a vibrácie šíria naprieč pôdou červenej planéty. Inštrument sa však zasekol v hĺbke 35 cm a od 8. februára sa nebol schopný dostať hlbšie.

Najnovšie informácie z blogu nemeckej vesmírnej agentúry DLR ale hovoria o postupe pri riešení toho problému. Ten riešili vedci nemeckej DLR spoločne s vedcami z NASA počas celého leta a jesene. Spočiatku sa za vznik problému predpokladal náraz inštrumentu na skalu. Neskôr sa ako najpravdepodobnejšiu príčinu stanovil nedostatok trenia okolitého materiálu s inštrumentom.

Pre samotné techniky razenia je trenie okolitého materiálu s inštrumentom nevyhnutné. Problém tak podľa vedcov spočíval v odlišnosti samotnej pôdy Marsu, ktorá sa spočiatku nepredpokladala.

V júni sa inžinieri rozhodli použiť robotické rameno na zdvihnutie podpornej raziacej štruktúry, čo im umožnilo lepšie identifikovať problém.

Sondu trápila odlišnosť pôdy, na ktorú nebola pripravená

Na snímkach tak objavili menšiu jamu, ktorá sa v okolí inštrumentu vytvorila. NASA tiež identifikovala 5-10 cm pevnej pôdy, ktorá inštrument blokovala. Vedci tak museli vymyslieť možné alternatívne techniky na riešenie daného problému, pretože pre opätovné navŕtanie inštrumentu chceli použiť aj samotné rameno, ktoré na takéto úkony nebolo pripravené.

Robotickým ramenom tak v okolí inštrumentu pritláčali pôdu aby vzniknutú jamu zasypali a obnovili trenie. Rameno ale nebolo schopné vyvinúť dostatočný tlak, aby jamu odstránilo. Začiatkom októbra tak vedci začali pomocou ramena zhŕňať a utláčať pôdu v okolí inštrumentu, čo síce zabralo, ale inštrument sa opätovne zasekol a vysunul.

Inštrument je už zavŕtaný opäť na pôvodnom mieste

Toto vysunutie spôsobilo pravdepodobne nabíjanie inštrumentu kladivovou technikou, kde pri nárazoch vyvŕtanú dieru zaplnil „ne-kohézny“ piesok.

Ten mal postupne vysunúť inštrument opäť von. Nakoniec zabralo až vytvorenie tlaku na samotný inštrument z bočnej časti, čím sa opäť dostal do pôvodnej hĺbky. O ďalšom postupe sa má definitívne rozhodnúť v prvom týždni nového roka.