Svet sa rúti do záhuby. Nevyužili sme unikátnu príležitosť na záchranu

Svet smeruje k svojmu zániku, prípadne do zatiaľ „neprebádaného územia deštrukcie“.

Aspoň to sa uvádza v novej správe Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) zameranej na klímu. Znečistenie atmosféry skleníkovými plynmi je totiž ešte vyššie, ako pred pandémiou. Na tému upozornil portál TheVerge.

Hrozia tie najhoršie scenáre

Výsledky novej správy hovoria jasne: ideme zlým smerom. Emisie plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie, totiž výrazne presiahli hodnoty pred pandémiou. Evidentne tak existuje veľký rozdiel medzi realitou a tým, čo mienime dosiahnuť.

bilanol/freepik

„Bez zásadne ambicióznejších opatrení budú fyzické a sociálno-ekonomické dopady zmien klímy čoraz ničivejšie,“ uvádza WMO v tlačovej správe.

Z výsledkov správy United In Science vyplýva, že množstvo skleníkových plynov naďalej stúpa do rekordných výšin, pričom miera emisií z fosílnych palív je nad úrovňou pred pandémiou. Počas pandémie totiž, kvôli rôznym pandemickým opatreniam a obmedzeniu dopravy, došlo k dočasnému, zhruba 5 % poklesu.

Presnejšie údaje za rok 2022, a to ešte koniec roka ani neklope na dvere, ukazujú, že globálne emisie oxidu uhličitého sú na najlepšej ceste ku katastrofe. Počas prvých piatich mesiacov tohto roka boli totiž emisie CO2 o 1,2 % vyššie, než v rovnakom období v roku 2019. Hlavnými vinníkmi sú podľa správy „USA, India a väčšina európskych krajín“.

Teploty neustále stúpajú

Navyše, výsledky ukazujú, že posledných 7 rokov bolo najteplejších v histórii. Teploty nad západnou Európou dokonca narástli trojnásobne v porovnaní s inými rizikovými oblasťami, vrátane západného pobrežia USA a Kanady.

freepik

Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce množstvo emisií skleníkových plynov a otepľovanie planéty je vysokopravdepodobné, že svet čoskoro prekročí obávanú 1,5-stupňovú hranicu.

„Šanca, že priemerná teplota dočasne presiahne hodnoty z predindustriálnej éry o 1,5 °C aspoň v jednom roku v najbližších piatich rokoch, je na úrovni 48 % a časom sa stále zvyšuje,“ uvádza WMO.

Ak ale budú emisie skleníkových plynov stúpať rovnakým tempom ako doposiaľ, toto dočasné prekročenie kritickej teploty sa rýchlo stane trvalým. V skutočnosti sme na ceste k zohriatiu planéty až o 2,8 °C a to už v tomto storočí.

Ak sa pýtaš, prečo sa vo väčšine medzinárodných dohôd uvádza práve 1,5 °C, tak jednoducho preto, lebo táto teplota udržuje jednotlivé parametre v rámci hydrosféry, ale aj atmosféry v takých dimenziách, ktoré nám ešte umožňujú pokračovať v aktuálne nastavených procesoch a činnostiach.

Ako pre portál FonTech.sk objasnil klimatológ Pavol Nejedlík z Ústavu vied o Zemi SAV „tento, ale aj ďalšie limity vychádzajú z analýzy možných dopadov a dôsledkov. Keby sa teplota zvýšila napríklad o 8 °C, došlo by k tak intenzívnemu topeniu ľadovcov, že by nastalo obrovské zvyšovanie hladín globálneho oceánu.“

V prípade oteplenia nad stanovené hodnoty teda môže dôjsť k rôznym katastrofickým scenárom.

„V tomto smere totiž nejde len o teploty, ale aj aj o sociálnu, politickú a ekonomickú záležitosť. Keby došlo k takémuto drastickému otepleniu a topeniu ľadovcov, ktoré by spôsobilo veľký nárast hladiny morí, išlo by o gigantický problém. Ten by síce vyspelé krajiny mohli zvládnuť, avšak prevažná časť sveta nie. To by vyvolalo migračnú krízu nevídaných rozmerov.

Ak by sa, povedzme z Bangladéša, pohlo 50 miliónov ľudí, ktorí žijú na pobreží, pretože v dôsledku zvyšovania hladiny morí prišli o svoj spôsob obživy, išlo by o situáciu, ktorú sociálne a politicky nie sme schopní zvládať. A to nie je len Bangladéš, takýchto krajín je mnoho,“ uviedol Nejedlík.

Unsplash

Situácia je kritická aj na póloch

Podľa správy WMO by zvýšenie teplôt o 2,8 °C, ku ktorým smerujeme, viedlo k úplnému zdevastovaniu koralových útesov a zhruba 13 % zemskej pôdy by sa zmenilo na nepoznanie. Z jedinečného ekosystému, akým je napríklad amazonský dažďový prales, by sa razom mohla stať savana.

Barni1/Pixabay

Aby sme dokázali udržať teplotu pod kritických +1,5 °C, podľa zverejnenej správy by globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 mali každoročne klesať až o 8 %. Inak povedané, v priebehu tohto desaťročia by sme emisie skleníkových plynov museli prakticky zastaviť.

V opačnom prípade sa bude naďalej urýchľovať roztápanie ľadovcov a tým aj zvyšovanie hladín svetových morí.

Nedávno sa tiež objavila katastrofická správa o tom, že aj keby sa nám zázračne podarilo zastaviť klimatické zmeny, situácia je už teraz natoľko vážna, že by aj tak prišlo k navýšeniu hladiny morí najmenej o 27 centimetrov. V prípade, že by došlo ku kolapsu najväčšieho kontinentálneho ľadovca, ku ktorému sa vplyvom klimatickým zmien tlačí čoraz viac teplejšej vody, hladiny morí by v priemere stúpli o nepredstaviteľných 52 metrov.

Ako objasnil slovenský klimatológ, na zvrátenie týchto katastrofických scenárov by stačilo dodržiavať dohody stanovené v medzinárodných dokumentoch. Bohužiaľ, tieto dohody sa nedodržiavajú a hľadajú sa chodníčky na ich obídenie. Keby sa dodržiavali, nemohlo by dochádzať k stále väčšej produkcii skleníkových plynov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia