Slovensko minulý rok čelilo viacerým hackerským útokom. Ako informuje SK-NIC vo svojej výročnej správe, od februára do júna 2021 boli napadnuté aj niektoré slovenské vládne inštitúcie prostredníctvom nástroja CobaltStrike. Hrozbe čelil aj samotný Národný bezpečnostný úrad.

Hoci detaily útoku sú autoritami utajené, online hrozby budú realitou aj nastávajúcich rokov, keďže Slovensko prechádza veľkou digitalizáciou rôznych sfér činností. Minulý rok bol obzvlášť náročný, lebo kvôli pandémii vznikalo veľa narýchlo zavádzaných a teda aj slabšie zabezpečených online inovácií. Na zvýšené útoky reagovala aj vláda SR prijatím Národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti až do roku 2025.

Okrem zneužitia dát aj dezinformácie a iné incidenty

Najviac medializovaným incidentom súvisiacim s online .sk priestorom bola za minulý rok určite kauza uniknutých pasov slovenskej delegácie z Expo 2020, ktoré boli voľne dostupné k stiahnutiu na Ulož.to.

Slovensko tiež počas uplynulého roku bojovalo s množstvom dezinformácií a dezinformačných webov, ktoré sa doteraz tešia veľkej obľube. Medzi najviac diskutované dezinformácie podľa výročnej správy SK-NIC patria tieto:

• Vakcína proti Covid-19 po zaočkovaní mala meniť ľudskú DNA.
• Počas septembrovej návštevy hlavy rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku malo ísť podľa konšpirátorov o falošného pápeža.
• Dezinformátori vo veľkom spochybňovali mnohé prípady smrti spôsobené ochorením Covid-19 a šírili falošné správy o úmrtiach následkom vakcinácie.

Najsmutnejším však zostáva jeden rastúci trend, ktorý zaznamenala polícia SR. Podľa nej deti medzi 6 až 12 rokmi vo zvýšenej miere zdieľajú cez sociálne siete svoje nahé fotky.

Ransomvér a zvýšená bezpečnosť aj vďaka DNSSEC

Za rok 2021 boli v rámci hackerských útokov najviac využité tzv. ransomvéri. Zneužitie dát použitím tohto malvéru vyzerá tak, že po prelomení bezpečnostných opatrení dôjde k zašifrovaniu operačného systému, aby k nemu nemali prístup právoplatní majitelia. Následne si hackeri pýtajú výkupné za jeho odblokovanie. Vo väčšine prípadov sú ale dáta aj po sprístupnení dávno skopírované a dochádza tak k ich úniku.

Ďalším častým typom útokov bolo aj presmerovanie užívateľov z oficiálnej na síce totožne vyzerajúcu, ale podvrhnutú webstránku. Často ide napríklad o falošné prihlasovacie stránky do internet bankingu, kam človek zadá svoje prihlasovacie údaje a tieto informácie tak získajú hackeri. Týmto presmerovaniam zabraňuje aj technológia DNSSEC, ktorou sa správcovi národnej domény SK-NIC podarilo zabezpečiť už 51 % všetkých .sk domén.

Veľa firiem tiež prechádzalo na rôzne cloudové  systémy, ktoré ponúkajú ďalšie novinky v rámci bezpečnostných funkcií, ako napríklad vyššiu kapacitu na mitigáciu DDoS útokov. Okrem online hrozieb a ich riešení však priniesol minulý rok v rámci slovenského internetu aj veľa zaujímavých a pozitívnych vecí.

Výrazný posun Slovákov do online priestoru pokračuje

Podľa výročnej správy stále viac Slovákov aktívne využíva internet. Najmä Slováci v produktívnom veku sú dokonca na internete aktívnejší ako je európsky priemer. To podľa SK-NIC svedčí o tom, že si uvedomujú dôležitosť byť online v súčasnom svete biznisu.

Aj počet domácností s pripojením na internet neustále rastie. Kým v rokoch 2016 až 2019 išlo o slabý 1 % nárast, počas posledných dvoch to bolo až 8 %, čo reálne znamená viac ako 148 000 domácností. K tomuto nárastu prispela ako pandemická situácia a lockdown, tak aj začiatok zavádzania rýchleho 5G internetu na Slovensku.

Ďalší výrazný presun do online sveta, ktorý je tiež výsledkom pandémie, sa týka kultúry a športu. Skoro polovica slovenských divadiel začala s virtuálnymi predstaveniami a tretina galérií s online prehliadkami. Ani múzeá nezostali pozadu a skoro štvrtina z nich začala robiť virtuálnu prehliadku svojich výstav.

Čo sa týka športu, v minulom roku sa uskutočnilo viac ako 50 virtuálnych pretekov. Takto napríklad prebiehali preteky v Tatrách – účastníci sa zaregistrovali na webe, dostali podrobné informácie o trase a tiež inštrukcie k nahratiu záznamu o jej absolvovaní. Po uploade porota určí, či boli splnené kritériá.

Slováci si viac uvedomujú dôležitosť byť online kvôli biznisu

Záujem o registráciu nových domén .sk jasne víťazí a od januára do decembra 2021 ich v konečnom dôsledku pribudlo skoro 16-tisíc.

Popri registrácii funguje aj výmaz tých domén, ktorým vlastníci nepredĺžili trvanie. SK-NIC zaznamenali výrazný pokles tohto trendu, čo hovorí o tom, že si ľudia začínajú viac uvedomovať konkurenčnú výhodu a investičnú príležitosť, ktorú predstavuje doména s dobrým menom.

Ako hovorí Peter Bíro, riaditeľ spoločnosti SK-NIC, a.s.: „Online svet rastie a každý deň, ktorý ho ľudia riadne nevyužívajú, môže byť dňom, kedy začnú v podnikaní strácať. Online .sk priestor sa blíži k hranici 450 000! Toto číslo nemôže nechať žiadneho správneho podnikateľa chladným.”

Zaujímavosťou je, že o domény s koncovkou .sk je záujem na celom svete a Slovensko vlastní z ich celkového počtu „len“ 80 %. Na druhom mieste je Česko so 14 %.

Rovnako nie všetky domény zaregistrované na Slovensku majú koncovku .sk. Až 27 % tvoria domény najvyššej úrovne iných krajín alebo komerčné skratky (.com) či Európy (.eu). Svoju rolu tu určite hrá samotná demografia obyvateľov, ktorú tvoria aj ľudia z iných krajín s trvalým bydliskom na Slovensku.

Kto na Slovensku vytvára a spravuje domény

Doménové mená vznikajú v centrálnom registri, ktorý riadi organizácia s právami na spravovanie domény najvyššej úrovne (ccTLD – country code Top Level Domain). Na Slovensku takúto organizáciu predstavuje SK-NIC, pre .eu je to napríklad EURid.

Každú doménu najvyššej úrovne si človek môže predstaviť ako osobitný štát s vlastným právnym systémom pre prácu s doménami druhej úrovne. Aktuálne platné pravidlá poskytovania menného priestoru v internetovej doméne .sk sa nachádzajú na webe SK-NIC.

SK-NIC umožňuje zaregistrovať a zaplatiť si doménu druhej úrovne na Slovensku. Zabezpečujú technické riešenie a z peňazí, ktoré vyberú na poplatkoch za registráciu, podporujú viaceré projekty a neziskové organizácie.

História domény .sk

Internetová národná doména najvyššej úrovne .sk funguje necelých 30 rokov. Vznikla v roku 1993 po rozdelení Česko-Slovenska, dovtedy sa používala doména .cs. Správcovskej úlohy sa počas rokov zhostilo niekoľko firiem a štátnych subjektov, ako napríklad SANET, EuroWeb International USA či Univerzita Komenského.

Históriu národnej domény .sk sprevádzali problémy týkajúce sa neautorizovaných prepisov a pochybných prevedení správcovských právomocí medzi firmami. V roku 2002 EuroWeb Slovakia a.s. začala so zmenami registračných pravidiel, vrátane spoplatňovania správy domén druhej úrovne, čo medzi významnými slovenskými poskytovateľmi internetových služieb vyvolalo silnú nevôľu.

V roku 2006 firma DanubiaTel zo svojho portfólia vyčlenila registračné služby pre domény druhej úrovne .sk a z firmy EuroWeb sa stala pod vedením nových ľudí spoločnosť SK-NIC.

Na začiatku fungovania domény .sk mohol ktokoľvek žijúci na území Slovenska registrovať zadarmo až 5 doménových mien, pre ďalšie bolo treba podať žiadosť o zvýšenie limitu. Okolo roku 2002 sa prešlo na platený systém registrácie a od roku 2019 môže byť vlastníkom .sk domény ako fyzická, tak aj právnická osoba s doručovacou adresou v niektorých z členských štátov, vrátane Veľkej Británie.

V spolupráci s SK-NIC.