Blíži sa koniec marca a tým aj pravidelná povinnosť Slovákov podávať daňové priznania. Za ľudí zamestnaných na trvalý pracovný pomer túto administratívu často vybaví priamo účtovné oddelenie ich firmy a živnostníci či majitelia sro-čiek na svoju každoročnú nevyhnutnosť pravdepodobne nezabudnú.

Počítaj však s tým, že do daňového priznania treba uviesť naozaj všetky príjmy, vrátane zisku z predaja bitcoinu a iných kryptomien. Ako sme uviedli v nedávnom článku, v prípade klasických akcií si môžu bežní investori uplatniť tzv. časový test. Vďaka nemu nemusíš platiť daň zo zisku v prípade akcií, ktoré predáš neskôr ako po roku od ich nákupu. Platia teda najmä day-traderi, nie konzervatívni investori, ktorých cieľom je obľúbenú akciu držať dlhé obdobie.

V prípade bitcoinu a ostatných extrémne volatilných kryptomien však, podľa zákona, musíš zdaniť každú transakciu, v rámci ktorej krypto tak povediac „vytiahneš“, teda zameníš za skutočné FIAT peniaze. Priznáva a daní sa každý realizovaný zisk (rozdiel) z predaja kryptomien – teda ich výmena za eurá, keď od ceny pri predaji odrátaš tú nákupnú. Nepomôžeš si ani v prípade, že kryptomenami zaplatíš napríklad za tovar alebo služby. Aj v takomto prípade by si mal potenciálny zisk z na základe aktuálneho kurzu zdaniť.

Zákon SaS to mal všetko zmeniť. OĽaNO a Sme rodina ho odmietli

Poslanci SaS vlani navrhli z daní vyňať príjmy z kryptomien práve pri ich výmene za inú kryptomenu alebo služby. Predmetom dane z by tak zostala len výmena virtuálnej meny za peniaze alebo za stablecoin. Zaviesť sa tiež mal aj už spomenutý časový test z akcií – pri krypte by si síce na rozdiel od nich platil daň aj po roku, ale len vo výške 7 %.

Zákon však v parlamente neprešiel a za hlasovalo iba 45 zo 139 prítomných poslancov. Proti bola napríklad väčšina z klubov OĽaNO a Sme rodina. Tomáš Vranka z brokerskej spoločnosti XTB to pre Fontech kritizuje: „Tento zákon by, z môjho pohľadu, nastavil relatívne normálne pravidlá z hľadiska zdaňovania. Po roku držania by bola daň znížená na úroveň 7 % a úplne by sa zrušilo platenie zdravotných odvodov. Samozrejme, ideálna sadzba by bola na úrovni 0 %, nežijeme však v ideálnom svete.“

Zaujímavý je aj jeho nasledujúci dodatok:„Táto zmena by urobila zo Slovenska jednu z najlepších krajín sveta z hľadiska zdaňovania kryptomien, zatiaľ čo súčasný stav je taký, že sme jedna z najhorších krajín.“ Pod pojmom „najlepšia krajina“ si zrejme automaticky predstavíš tú, ktorá je najprívetivejšia k daňovým poplatníkom, teda občanom. To je však len polovica pravdy  – priaznivé pravidlá by na Slovensko mohli prilákať aj množstvo firiem z krypto sektora.

To, že dnes je ich domovom napríklad Singapur, nie je vôbec žiadna náhoda, ale práve dôsledok výhodných daňových zákonov. Štát tak možno získa drobné príjmy navyše, ale ignoruje potenciálny prínos pracovných miest alebo prestíž krajiny v očiach zahraničia.

Ako Singapur… alebo aj diktatúry?

Faktom však je, že benevolentnú daňovú politiku smerom ku kryptomenám nemá len ekonomicky mimoriadne rozvinutý Singapur či Nemecko, ale aj niektoré krajiny tancujúce na hrane diktatúry, napríklad Bielorusko alebo Panama – tá je na tom v indexe vnímania korupcie Transparency International ešte výrazne horšie než Lukašenkov režim.

Podľa Vranku tu však žiadne podobnosti vidieť nemáme: „Asi by som tu nehľadal nejaký všeobecný univerzálny vzorec, z môjho pohľadu pôjde teda skôr o konkrétne zloženie vlády v každej krajine a jej nastavenie v tejto oblasti. Viem si predstaviť, že liberálnejšie strany alebo vlády by mali skôr záujem o znížení tejto dane.“

Treba však pripomenúť, že zaslepené volanie po 0 % dani z kryptomien, prípadne plošného zníženia DPH či ostatných daní, vrátane benzínu a nafty, je však obyčajným populizmom.

Nižšie ceny na čerpacích staniciach a v obchodoch by síce potešili každého, no nižšie dane zároveň znamenajú menej peňazí na chod štátu ako takého – políciu, zdravotníctvo či školstvo. Odborník Tomáš Vranka dáva aj konkrétny príklad.

„Z pohľadu obyvateľov by bolo ideálne, ak by bola daň nulová. Z pohľadu štátu ale ide pri každej dani o to nájsť optimálny bod na takzvanej Lafferovej krivke. Tá v praxi ukazuje súvislosť medzi výškou dane a toho, koľko štát na dani vyberie,“ odpovedá team leader z XTB.

Vyššie dane ≠ plnšia kasa pre štát

Ekonomická kalkulačka na Ministerstve financií je však ešte zložitejšia. Nulové dane síce znamenajú nulový príjem, no zvyšovanie daní zvyšuje príjmy do štátneho rozpočtu len do určitého bodu, kedy táto logika skolabuje: „Ak by bola daň nulová, tak by pravdepodobne väčšina ľudí svoje krypto investície priznala, ale štát by z toho nemal nič (samozrejme, ak nepočítam nejaké sekundárne dopady, napríklad že by to pritiahlo rôzne startupy, investorov atď.).

Ak by ale daň bola vo výške 100 %, nikto by nemal motiváciu výnos priznávať alebo vôbec investovať, takže by štát mal nulu aj z takejto dane. Štát sa teda snaží nájsť optimálny bod na tejto krivke,“ vysvetľuje.

V prípade rohlíkov, paliva či nehnuteľností, platí to isté. Vyššia daň znamená viac príjmov pre štát. Pri príliš vysokej však už občania produkt alebo službu radšej prestanú kupovať a z daní tak neodvedú nič, prípadne nákup výrazne obmedzia a štát aj tak zarobí menej.

Investori ako takí na tom však na Slovensku nie sú práve najhoršie. Podľa Vranku sme na tom síce z pohľadu kryptomien „veľmi zle“, iné príležitosti však môžu Slováci využiť lepšie: „Pri akciách či ETF u nás po roku už daň zo zisku platiť netreba a pri zisku pri predaji nehnuteľnosti ste od dane oslobodený po 5 rokoch. Mnohé iné krajiny nám v tejto oblasti môžu závidieť.“ 

Príkladom môže byť napríklad susedné Česko, kde sa časový test pri akciách uplatňuje až po troch, nie jednom roku ako u nás.

Zákon hovorí jasne

Samozrejme, je viac než jasné, že mnohí slovenskí držitelia, respektíve kryptomenoví investori svoju marcovú povinnosť voči daňovému úradu odignorujú. Ide však o porušenie zákona a žiadne verejné posvätenie od nás, ani od odborníkov nečakaj.

Môžu prísť sankcie aj keď možno skôr v budúcnosti ako dnes. „Kyptomenové burzy sú stále slabo regulované a kontrolované, videli sme to pri mnohých prípadoch v minulosti. Nemyslím si teda, že by bola legislatíva v tejto oblasti nejaká striktná a že by burzy údaje o investoroch automaticky posielali daňovým úradom,“ uvádza Vranka.

Naproti tomu však aj burzy ako Binance či Crypto.com od svojich používateľov vyžadujú tzv. KYC, teda verifikáciu tvojej osoby. Ak si niekde zaslal kópiu svojho občianskeho preukazu a potvrdenie o trvalej adrese, si jednoznačne identifikovateľný. A slovenský daňový úrad právomoc kontaktovať známe kryptoburzy má.

„Skôr si myslím, že tieto transakcie majú povinnosť monitorovať bežné banky. Tento sektor sa bude do budúcna regulovať čoraz viac a nebol by som prekvapený, keby krypto burzy museli úradom zverejňovať čoraz viac informácií. Myslím si, že rôzne podvody v posledných rokoch, ktoré sa v oblasti krypta objavili, budú do politikom do budúcna slúžiť ako zámienka k tomu, aby sa viac na krypto burzy pozreli,“ uzatvára Tomáš Vranka z XTB.