Len pred pár storočiami ešte ľudia dávali choroby, pohromy, či prírodné katastrofy do súvisu nadprirodzenými bytosťami. Astronómia a astrológia bola prakticky jeden pojem a jediné svetlo, ktoré človek dokázal vytvoriť, bol oheň v lampášoch a pochodniach.

Vesmír funguje rovnako ako hodiny

Ľudia už od počiatku svojej existencie rozpoznávali mnohé opakujúce sa vzory v prírode a vedeli, že po noci príde deň, Mesiac vystrieda Slnko, z Mesiaca neustále „pribúda“ a „ubúda“, hviezdy vytvárajú súhvezdia a dochádza k striedaniu ročných období.

Išlo o akési nepísané zákony prírody, ktoré neboli reálnymi zákonmi. Okolo roku 1600 sa ale začali vynárať názory, že príroda má skutočné a presne definované zákony, ktoré je možné definovať matematicky.

Počas obdobia osvietenstva v 17. a 18. storočí, teda v čase, keď Isaac Newton odvodil svoje zákony pohybu, sa navyše začali do popredia dostávať rôzne ideály slobody, pokroku, odluky cirkvi od štátu. Išlo v podstate o snahu vo vývoji ľudského zmýšľania a teda postavenie racionalizmu, logiky a humanizmu pred názory opierajúce sa o náboženskú autoritu.

Hodinový vesmír je až strašidelne reálny

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného